Bez ohľadu na to, či titul napokon získa Leicester, Tottenham alebo Arsenal, sezóna 2015/16 sa do histórie Premier League zapíše ako jedna z najzaujímavejších a najprekvapujúcejších.Stačí sa pozrieť na aktuálnu ligovú tabuľku – obhajca titulu sa po serióznom boji o záchranu potáca v strede tabuľky, bok po boku s historicky najvýznamnejším anglickým klubom, manchesterskí giganti sa namiesto súboja o titul bijú o posledné postupové miesto do Ligy majstrov a na dne tabuľky sú tradičné futbalové kluby - Aston Villa a Newcastle. Nehovoriac o tom, že o titule sa pravdepodobne rozhodne medzi dvoma celkami, ktoré majú dokopy na konte tri majstrovské trofeje, avšak z prvej polovice minulého storočia.
Krása futbalu, okrem iného, spočíva aj v jeho nepredvídateľnosti. Priaznivci najvyššej anglickej súťaže sa počas tohto ročníka rozhodne nemohli sťažovať na nedostatok vzrušenia. Väčšine elitných európskych líg dominuje úzky okruh klubov – v Španielsku sme si už zvykli na striedanie Realu a Barcelony, ktoré momentálne narúša Atlético Madrid, v Taliansku dlhodobo nikto nedokáže konkurovať Juventusu, podobnú pozíciu má aktuálne aj Paris Saint – Germain a v Nemecku je titul pre kohokoľvek iného ako pre Bayern Mníchov veľkým prekvapením.
Aj z tohto dôvodu urobili vyššie opísané skutočnosti a prekvapujúci vývoj v boji o titul z Premier League divácky najatraktívnejšiu súťaž. Samozrejme, futbalová verejnosť momentálne diskutuje o tom, či v Anglicku dochádza k vyrovnávaniu špičky alebo k oslabovaniu tradičných futbalových bášt. Pôsobenie anglických klubov na európskej pohárovej scéne naznačuje, že vyrovnaná liga, ktorá prináša množstvo náročných zápasov a preplnený zápasový harmonogram bez zimnej prestávky, si pýta svoju daň. Pre nestranných divákov je však aktuálny trend rozhodne zaujímavý – veď kto by nebol zvedavý, ako si Leicester poradí v skupinovej fáze Ligy majstrov.
Sezóna snov v podaní Leicesteru je síce najvypuklejším, no rozhodne nie izolovaným prípadom. Premier League bola od svojho prvého ročníka (1992/93) svedkom viacerých zaujímavých prípadov, kedy sa tím zvyknutý skôr na záchranárske práce znenazdajky ocitol v boji o titul. Žiaden z týchto príbehov sa síce neskončil majstrovskými oslavami, no pomerne krátka história Premier League dáva nádej aj outsiderom a zelenáčom a rozhodne ukazuje, že žiadna sezóna nie je vopred stratená.
Norwich City (1992/93)
Hneď prvá sezóna novej súťaže ukázala, že fanúšikovia sa rozhodne majú na čo tešiť. Titul po dvadsiatich šiestich rokoch putoval do Manchesteru, no návrat na výslnie v podaní Červených diablov zatienil iný tím.
Norwich môžeme zaradiť do spoločnosti anglických klubov s tradíciou a stabilnou základňou fanúšikov, no Kanárici nikdy nepatrili medzi tímy, ktoré by sa pohybovali v hornej polovici tabuľky prvej ligy. To dokazuje aj posledná sezóna pred vznikom Premier League, v ktorej sa Norwich umiestnil na 18. mieste (liga mala vtedy 22 účastníkov), len tri body od zostupujúceho Lutonu.
V nasledujúcej sezóne Kanárikov ťahal najmä pätnásťgólový Mark Robins a klub z východného Anglicka sa stal dokonca zimným majstrom. Norwich tak trávil Vianoce na čele ligového pelotónu, no ani nepísané pravidlo, že vianočný majster väčšinou dokráča k zisku titulu, Kanárikom nepomohlo.
Embed from Getty ImagesV posledných zápasoch sezóny hráčom došiel dych a situáciu skomplikovala najmä nefungujúca obrana. Aj napriek tretiemu miestu mal Norwich záporné skóre (-4), a to dokonca aj v čase, keď viedol ligu. Len pre porovnanie – majstrovský Manchester United ukončil sezónu so skóre + 36, druhá Aston Villa mala + 17 a štvrtý Blackburn strelil o 22 gólov viac ako inkasoval.
Práve Blackburn, ktorému na tretiu priečku napokon chýbal jediný bod, ešte v úvode sezóny Norwich deklasoval v pomere 7-1. Kanárici teda obsadili bronzovú priečku a zahrali si Pohár UEFA. V ňom síce vypadli v treťom kole s Interom Miláno, no ešte predtým porazili slávny Bayern Mníchov. Stali sa tak prvým britským tímom, ktorý dokázal vyhrať na Olympijskom štadióne v Mníchove.
Ako sa hovorí, po hodoch zvyčajne prichádza bolenie brucha. Rovnako to bolo aj v prípade Norwichu, ktorý svoje vynikajúce umiestnenie už nezopakoval. V sezóne 1993/94 skončil na dvanástej priečke a o rok neskôr bol dokonca dvadsiaty, čo znamenalo, že na východe Anglicka sa museli na niekoľko rokov s najvyššou súťažou rozlúčiť. Avšak na sezónu, kedy klub zo 140 – tisícového mesta skončil na treťom mieste, už nikto nezabudne.
Newcastle United (1993/94)
Začiatky Premier League boli rozhodne zaujímavé. Hneď sezónu po šokujúcom treťom mieste Norwichu sa na rovnakú priečku vyšplhal Newcastle United. Jeho umiestnenie bolo prekvapujúce o to viac, že išlo o nováčika súťaže.
Newcastle tak svoje pôsobenie v novovzniknutej Premier League začal naozaj skvelo. Manažér Kevin Keegan bol známy svojou ambicióznosťou, ktorú doplnil o útočný štýl hry, vďaka čomu dosiahol so Strakami najlepšie umiestnenie od roku 1927.
Hlavnou hviezdou bol Andy Cole, ktorý vo svojej prvej sezóne v Premier League strelil neuveriteľných 34 gólov. Skvele ho dopĺňal Peter Beardsley, ten si na svoje konto pripísal 21 presných zásahov. Dokopy tak títo dvaja kanonieri zaznamenali 55 z 82 gólov Newcastleu. Straky mali aj vďaka nim vynikajúce skóre a sezónu zakončili s bilanciou 82:41.
Embed from Getty ImagesVďaka atraktívnemu štýlu hry si vyslúžili prezývku „The Entertainers“ (Zabávači), a hoci svoj úspech v nasledujúcej sezóne nezopakovali, úspešná sezóna im priniesla aspoň účasť v európskych pohároch, kde sa objavili prvýkrát od sedemdesiatych rokov. Zároveň sa začala mimoriadne úspešná éra Newcastleu, ktorá bola spájaná práve s menom Kevin Keegan.
Britský manažér so Strakami dvakrát obsadil druhé miesto (1995/96 a 1996/97) a do tímu priviedol Alana Shearera, Lesa Ferdinanda alebo Davida Ginolu, hráčov, ktorí sa stali klubovými legendami.
Nottingham Forest (1994/95)
História sa opakovala aj v ďalšej sezóne. Rok po tom, čo pozornosť divákov pútal Newcastle United, sa do Premier League prepracoval Nottingham Forest. Samozrejme, Nottingham nie je pre fanúšikov futbalu žiadnou neznámou – ide o najstarší futbalový klub, ktorý v sedemdesiatych rokoch pod vedením Briana Clougha žal úspechy v Anglicku, ale aj v pohárovej Európe.
Aj v prípade Nottinghamu bol pri víťaznom ťažení mimoriadne dôležitý potentný útočník. Stan Collymore strelil 22 ligových gólov, vďaka čomu sa dostal do hľadáčika viacerých popredných klubov. Po sezóne Nottingham prestúpil do Liverpoolu za 8,4 milióna libier, čo bol vtedajší anglický rekord.
Embed from Getty ImagesAni Nottingham svoj úspech zo sezóny 1994/95 nedokázal zopakovať. Avšak zverencom Franka Clarka sa darilo v Pohári UEFA. Nottingham sa prepracoval až do štvrťfinále, najďalej zo všetkých anglických klubov. Samozrejme, pohárová Európa si vyžiadala svoju daň – Nottingham skĺzol na deviatu pozíciu a o sezónu nato skončil na poslednej priečke a vypadol.
Len pre zaujímavosť, majstrom sa v tomto ročníku stal Blackburn Rovers – ide teda o poslednú sezónu, v ktorej titul nezískal nikto zo štvorice Manchester United, Arsenal, Chelsea, Manchester City.
Ipswich Town (2000/01)
Ďalší nováčikovský zázrak v našom zozname. Ipswich, klub, ktorého trofeje by sme mohli zrátať na prstoch jednej ruky, na začiatku nového milénia napodobnil úspechy Nottinghamu alebo Newcastleu.
Ipswich bol jedným z najhorúcejších kandidátov na bezprostredný návrat do druhej ligy, no klub vedeným Georgeom Burleym tieto očakávania nenaplnil. Naopak, svojou hrou príjemne prekvapil a na konci sezóny ho od postupu do Ligy majstrov delili iba tri body. O bronzovú pozíciu ho v posledný deň sezóny pripravil Liverpool.
Embed from Getty ImagesPre Ipswich piate miesto a účasť v Pohári UEFA predstavovali obrovský úspech. Ba čo viac, George Burley sa stal manažérom roka. Ani on však nedokázal zabrániť zostupu, ktorý Ipswich čakal hneď v ďalšej sezóne. „The Tractor Boys“ navyše v dôsledku vypadnutia prišli o významnú časť rozpočtu, čo viedlo až k nútenej finančnej správe.
Neslávne skončil aj Burley, ktorý bol v októbri 2002, po ôsmich rokoch vo funkcii manažéra, vyhodený.
Newcastle United (2001/02)
Straky, ktoré momentálne zvádzajú boj o prežitie v Premier League, si v našom rebríčku pripomenieme ešte raz.
Po slávnej ére Kevina Keegana prišiel nevyhnutný úpadok a pod Dalglishom a Guliitom sa Newcastle nedokázal vyšplhať ani do hornej polovice tabuľky. Situácia sa zlepšila po tom, čo sa kormidla ujal legendárny Bobby Robson.
Robson v sezóne 2001/02 obnovil Keeganovu tradíciu a klub sa vrátil k atraktívnemu futbalu. Pohľadná hra prinášala aj úžitok a Straky sa postupom času stali jedným z hlavných favoritov na titul. Robsonovým cieľom síce bolo ôsme miesto, no vďaka víťazstvám nad Arsenalom a Leedsom sa Newcastle na Vianoce ocitol na špici ligovej tabuľky.
Embed from Getty ImagesAni to však nepomohlo, Robsona a jeho zverencov napokon zradili kolísavé výkony. Newcastle v jarnej časti ročníka nedokázal držať krok s najlepšími a postupne klesol na štvrté miesto. Aj toto umiestnenie však bolo pre tím zo severu Anglicka veľkým úspechom, druhýkrát vo svojej histórii si totiž zahrali slávnu Ligu majstrov. O sezónu neskôr Newcastle toto umiestnenie dokonca vylepšil a skončil tretí.
Od roku 2003 sa však Strakám podobný úspech nepodarilo zopakovať a aktuálne výkony sú pre skalných fanúšikov, ktorí si pamätajú Robsonovu a Keeganovu éru veľkým sklamaním.