Ktoré tímy predviedli najhoršie výkony v anglickej Premier League od jej začiatku v roku 1992?
Derby County v sezóne 2007/08
Derby County je už dlho označované za najhorší tím v histórii Premier League po tom, čo v neslávnej sezóne 2007/08 získalo iba 11 bodov, čo je najmenej v histórii súťaže. Zostup klubu do nižšej súťaže sa potvrdil už 29. marca 2008, čo je tiež historicky najhorší ukazateľ.
Barani prehrali štyri z prvých piatich zápasov sezóny (v ďalšom remizovali), kým sa im podarilo vyhrať doma s Newcastlom 1:0 zásluhou ďalekonosného zásahu Kennyho Millera. Zápas sa vysielal naživo na kanáli Setanta Sports a kameraman víťazný gól v priamom prenose prehliadol, čo bolo nešťastné vzhľadom na to, že to bol ich jediný víťazný gól v sezóne. V zostávajúcich 32 zápasoch sezóny nevyhrali (7 remíz, 25 prehier), čo je najdlhšia séria bez víťazstva v histórii Premier League.
Ani Billy Davies, ani Paul Jewell nedokázali zastaviť pád do Championship, pričom žiaden iný klub nikdy neprehral viac zápasov v jednej sezóne Premier League (29). V snahe zmeniť svoj osud využilo Derby v sezóne celkovo 36 hráčov, čo je počet, ktorý dokázali prekonať už iba Middlesbrough v sezóne 2005/06 (37) a Fulham v sezóne 2013/14 (39).
Bohužiaľ, žiadnemu z týchto 36 hráčov sa nepodarilo v Premier League streliť viac ako štyri góly - Kenny Miller bol najlepším strelcom so štyrmi gólmi - pričom len Sunderland v sezóne 2005/06 mal najlepšieho strelca s menším počtom vsietených gólov v jednej sezóne (Tommy Miller s tromi gólmi).
Celkovo 24 zápasov Paula Jewella bez jediného víťazstva s Derby je najviac, na ktoré kedy manažér v klube Premier League dohliadal. Nie je prekvapením, že v súťaži sme ho už na lavičke nikdy nevideli.
Najmenej získaných bodov v jednej sezóne Premier League
Swindon Town v sezóne 1993/94
Jediná sezóna Swindonu v najvyššej súťaži bola pamätná, ale nie zo správnych dôvodov. Tím Swindonu, ktorý viedol manažér John Gorman, bol zložený prevažne z britských hráčov a pôsobili v ňom iba dvaja zahraniční hráči Luc Nijholt (Holandsko) a Jan Age Fjortoft (Nórsko).
Tím nezačal sezónu najlepšie, keď nevyhral ani jeden z prvých 15 zápasov Premier League, čo sa im podarilo ako prvému tímu najvyššej súťaže od Sheffieldu United v sezóne 1990/91 (16 zápasov).
Po vyčerpávajúcej 42-zápasovej sezóne skončili Robins nakoniec na samom dne tabuľky s iba piatimi víťazstvami a inkasovali neuveriteľných 100 gólov, čo je doteraz najviac inkasovaných gólov v jednej sezóne Premier League.
Niekto by mohol povedať, že je to nespravodlivá štatistika, keďže v Premier League sa v prvých troch sezónach odohralo viac zápasov, ale aj keď sa pozrieme na priemer inkasovaných gólov na zápas, Swindon je na hodnote 2,38 - čo je opäť najhoršie číslo v histórii súťaže.
Na druhej strane musíme dodať, že Swindon mal smerom dopredu svoju kvalitu, keď v Premier League vsietil celkovo 47 gólov, čo bolo viac ako sedem ďalších tímov. Fjortoft bol najlepším strelcom tímu s dvanástimi vsietenými gólmi.
Je zvláštne, že nórsky reprezentant nedokázal skórovať v prvých 20 zápasoch sezóny, aby v posledných 16 zápasoch strelil všetkých svojich 12 gólov. Na udržanie Swindonu v lige to však nestačilo a klub ukončil sezónu s 13-bodovým odstupom od miest znamenajúcich záchranu v súťaži.
John Gorman počas sezóny využil až štyroch rôznych brankárov, ale každý z nich inkasoval značný počet gólov. V skutočnosti všetci štyria brankári Swindonu v sezóne 1993/94 inkasovali minimálne šesť gólov.
Najviac inkasovaných gólov v jednej sezóne Premier League
Huddersfield Town v sezóne 2018/19
V sezóne 2016/17 Huddersfield Town postúpil späť do najvyššej anglickej futbalovej súťaže, prvýkrát od sezóny 1971/72. Už postupová sezóna však naznačovala, že život v Premier League bude pre teriérov veľmi ťažký. Na ceste do Premier League sa totiž stali prvým klubom v histórii anglickej ligy, ktorý získal postup, keď inkasoval viac gólov ako ich strelil.
Napriek všetkým prognózam sa však Huddersfield v sezóne 2017/18 dokázal prekvapujúco udržať v najvyššej súťaži a sezónu ukončil štyri body nad pásmom zostupu. Pritom však nedokázal skórovať v 21 zápasoch, pričom toto číslo dokázalo prekonať iba Derby v sezóne 2007/08. V lete sa však teriéri nedokázali dostatočne posilniť a v nasledujúcej sezóne na to doplatili.
Sezóna 2018/19 im otvorila oči, keď skončili na konci ligovej tabuľky s iba 16 získanými bodmi, čo je tretí najnižší počet bodov v jednej sezóne Premier League. Ich tri víťazstvá prišli v novembri proti Fulhamu a Wolves a potom až vo februári opäť proti Wolves. Len jeden klub (áno, opäť barani) zaznamenal v histórii Premier League menej víťazstiev v jednej sezóne.
Už v marci sa napokon ich trápenie skončilo, keď bol potvrdený ich zostup do nižšej súťaže s nezvyčajne vysokým počtom šiestich zápasov do konca sezóny.
Ipswich Town v sezóne 1994/95
Teraz sa vrátime do obdobia polovice deväťdesiatych rokov, kedy brankárske dresy pripomínali maľby Jacksona Pollocka a v rebríčkoch albumov kraľovala skladba Definitely Maybe od Oasis.
Ipswich Town sa chystal začať svoju tretiu sezónu v rámci Premier League, ale netušil, že jeho pôsobenie v súťaži sa blíži ku koncu.
Len Derby County (-69) a Norwich City (-61) zaznamenali v jednej sezóne Premier League horší gólový rozdiel ako Ipswich v sezóne 1994/95 (-57). Tractor Boys strieľali menej ako jeden gól na zápas a zároveň inkasovali viac ako dva góly na zápas, čo je samozrejme zaručený spôsob, ako zostúpiť o súťaže nižšie.
Napriek zmene manažéra v polovici sezóny, keď Johna Lyalla v decembri nahradil George Burley, skončili na dne ligovej tabuľky, až 21 bodov od záchrany. Iba štyri kluby ukončili sezónu Premier League ďalej od pozície, ktorá by im zaručovala záchranu medzi elitou.
Iba v sezóne 1963/64 (121) Ipswich inkasoval viac gólov v jednej ligovej sezóne ako v sezóne 1994/95 (93). V skutočnosti až 10 % z týchto gólov padlo pri rekordnej porážke Premier League 0:9 s Manchesterom United na Old Trafford, kedy exceloval Andy Cole. Cole v ten deň strelil päť gólov, čo bolo najviac gólov hráča Man Utd v jednom zápase od februára 1970, kedy George Best strelil šesť gólov proti Northamptonu v FA Cup-e.
Zostup Ipswichu bol definitívne potvrdený v polovici apríla a počet šiestich zápasov, ktoré zostávali do konca súťaže, kedy bol zostup spečatený, je stále spoločným rekordom v histórii súťaže.
Priemerný vek základnej jedenástky Ipswichu bol v uvedenej sezóne najstarší v celej lige (28 rokov a 168 dní) a manažér George Burley mal po zostupe na krku prestavbu kádra.
Sunderland v sezóne 2002/03
V sezóne 2002/03 bola The Premiership na ITV hlavným ťahákom programu, pričom v úvodnej zvučke sa používala skvelá pieseň Beautiful Day od U2. Pre Sunderland však táto sezóna veľa krásnych dní nepriniesla.
Sunderland začal tým, že v prvých dvoch zápasoch nedokázal skórovať, čo sa mu stalo prvýkrát od sezóny 1976/77.
Manažér Peter Reid viedol napokon tím iba v deviatich dueloch, pričom Black Cats sa v čase jeho prepustenia nachádzali na 17. mieste (2 výhry, 2 remízy a 5 prehier) a strelili iba chudobné štyri góly. Jeho odchod však nič nezmenil. Sunderland vyhral v celej sezóne už len dva ligové zápasy.
Novým mužom na čele klubu sa stal Howard Wilkinson, čo bolo vzhľadom na to, že bývalý obľúbenec Leedsu bol mimo klubového manažmentu šesť rokov, veľmi zvláštne menovanie. Podobne ako jeho predchodca, aj Wilkinson vyhral v sezóne 2002/03 dva z prvých deviatich zápasov Premier League (2 výhry, 3 remízy, 4 prehry), čo bolo mierne zlepšenie, ale na zvrátenie zostupu to nestačilo.
Po domácom víťazstve 2:1 nad Liverpoolom sa na chvíľu zdalo, že sa Sunderland môže rozbehnúť, ale v posledných 11 zápasoch pod Wilkinsonovým vedením nevyhral ani jeden zápas a tak sa aj tento manažér predčasne porúčal z klubu. Klub sa ocitol na poslednej priečke tabuľky a od záchrany ho delilo sedem bodov.
Najvýraznejšou udalosťou počas Wilkinsonovho pôsobenia bola domáca prehra 1:3 s Charltonom, v ktorej si Sunderland strelil až tri vlastné góly (Michael Proctor 2, Stephen Wright), čo sa podarilo len jednému mužstvu v histórii súťaže - samotnému Sunderlandu v októbri 2014 proti Southamptonu...
Mick McCarthy bol ďalším manažérom, ktorého úlohou bolo zachrániť čierne mačky v najvyššej súťaži. Namiesto toho, aby zastavil ich zlú formu, McCarthy situáciu ešte viac zhoršil, pričom Sunderland od januára do konca sezóny prehral 15 po sebe idúcich zápasov, čo bola najdlhšia sériu prehier v histórii v rámci jednej sezóny Premier League.
Sunderland v sezóne 2002/03 nedokázal skórovať v 20 ligových stretnutiach a ich bilancia 21 strelených gólov v rámci jednej sezóny je druhá najnižšia v histórii Premier League po Derby County v sezóne 2007/08 a Sheffielde United v sezóne 2020/21 (20).
Klub si však podržal McCarthyho v klube a bývalý tréner reprezentačného výberu Írska začal prestavbu kádra s cieľom vrátiť Sunderland do prvej ligy. Trvalo to dve sezóny, ale v sezóne 2004/05 sa Black Cats pod jeho vedením úspešne stali majstrami Championship.
Najdlhšia séria prehier v jednej sezóne Premier League
Sunderland v sezóne 2005/06
V sezóne 2005/06 v Sunderlande hrali už iba štyria hráči z neslávnej sezóny 2002/03. Šťastlivcami, ktorí prežili, boli Stephen Wright, George McCartney, Kevin Kyle a Julio Arca. Dopĺňal ich samozrejme manažér Big Mick. Táto sezóna však začala podobne (rovnako zle) ako tá predchádzajúca v Premier League (2002/03).
Sunderland prehral úvodných päť zápasov, čo bolo prvýkrát, čo začal sezónu v najvyššej súťaži piatimi prehrami. V skutočnosti, ak zoberieme posledných 15 zápasov sezóny 2002/03 a prvých päť zápasov sezóny 2005/06, tak séria 20 prehier Sunderlandu v Premier League v rade je najdlhšou v histórii anglickej najvyššej súťaže.
V sezóne 2005/06 napokon Sunderland skončil na poslednom mieste so ziskom 15 bodov, čo je druhý najnižší počet získaných bodov v sezóne od začiatku súťaže v roku 1992. Žiaden klub Premier League nikdy neprehral viac zápasov v jednej sezóne ako Sunderland v tejto sezóne (29), zatiaľ čo ich počet troch víťazstiev je najnižší v najvyššej lige.
Mick McCarthy bol v marci 2006 odvolaný z funkcie a Kevin Ball bol poverený dohľadom nad poslednými 10 zápasmi sezóny, v ktorých jeho zverenci raz vyhrali, a to doma s Fulhamom (2 remízy, 7 prehier).
Ak nejaká štatistika najlepšie vystihovala utrápené čierne mačky, tak tá, že žiaden klub Premier League neprehral viac domácich zápasov medzi sezónami 2002/03 a 2005/06 ako práve Sunderland (28), a to aj napriek tomu, že klub v tomto období pôsobil dve sezóny v druhej lige (2003/04 a 2004/05).
Najdlhšia séria prehier v najvyššej anglickej súťaži (aj v rámci viacerých sezón)
Sheffield United v sezóne 2020/21
Po 12 sezónach mimo anglickej najvyššej súťaže sa Sheffield United vrátil do Premier League a hneď sa postaral o rozruch. V sezóne 2019/20 skončili na deviatom mieste, čo bolo ich najlepšie umiestnenie v najvyššej súťaži od sezóny 1991/92. V sezóne 2020/21 to však už bol iný príbeh.
Opäť udrel neslávne známy "syndróm druhej sezóny" a Sheffield United prežil naozaj mizernú sezónu. V skutočnosti sa stal prvým tímom, ktorý skončil v Premier League na deviatom mieste, aby v nasledujúcej sezóne zostúpil do nižšej súťaže od čias Birminghamu City (deviate miesto v sezóne 2009/10, zostup v sezóne 2010/11).
Po porážke s Wolves 17. apríla Blades zostúpili do nižšej súťaže, pričom do konca sezóny zostávalo odohrať šesť duelov. V tom čase vyhrali len štyri z 32 zápasov, ale po potvrdení zostupu zaznamenali v posledných šiestich zápasoch ďalšie tri výhry. To znamenalo, že nakoniec vyhrali viac zápasov ako osemnásty Fulham (5) či devätnásty West Bromwich Albion (5).
United prehrali až 29 z 38 odohraných zápasov, čím vyrovnali historicky najhoršiu bilanciu klubu v jednej sezóne. Pred posledným zápasom sezóny doma s Burnley mali na konte 29 prehier, ale absolútny rekord Premier League v podobe 30 prehier zachránil gól Davida McGoldricka pri víťazstve 1:0 na Bramall Lane.
Sheffield United v tejto pochmúrnej sezóne prekonal aj ďalší rekord Premier League, keď jeho prvé víťazstvo prišlo až v 18. zápase sezóny - 12. januára zvíťazil doma nad Newcastle United 1:0.
Najviac prehier v jednej sezóne Premier League
Tri kluby, ktoré ešte musíme spomenúť
Queens Park Rangers v sezóne 2012/13
Pred sezónou 2012/13 sa jazdci zachránili medzi elitou najtesnejším rozdielom a rozhodli sa, že musia posilniť tím podpísaním množstva veľkých mien vrátane Park Ji-sunga, Roba Greena, Estebana Granera, Josého Bosingwu a Julia Cesara.
So značne nevyváženým tímom QPR nedokázal vyhrať úvodných 16 zápasov v Premier League, čím vytvorili vtedajší rekord súťaže v najdlhšom čakaní na víťazstvo od začiatku sezóny (neskôr ho prekonal spomínaný Sheffield United v sezóne 2020/21).
Napriek úsiliu Harryho Redknappa, ktorý v polovici sezóny nahradil Marka Hughesa, skončili jazdci na samom dne ligovej tabuľky.
Norwich City v sezóne 2019/20
V sezóne 2019/20 kanáriky skončili na poslednom mieste, ale niektorí tvrdili, že išlo o "najlepší tím na dne ligy v histórii Premier League". Norwich City sa stal jediným tímom, ktorý v jednej sezóne Premier League nedokázal získať ani jeden bod z pozície tímu, ktorý v zápase prehrával. Kanáriky prehrali všetkých 27 zápasov, v ktorých sa ich súper dostal do vedenia.
V sezóne 2020/21 si vybojovali postup späť do Premier League hneď na prvý pokus, ale v sezóne 2021/22 hneď zostúpili a odvtedy sa do nej už nevrátili.
Aston Villa v rokoch 2015/16
Aston Villa od februára do apríla 2016 prehrala 11 zápasov Premier League po sebe, čo je doteraz tretia najdlhšia séria prehier v histórii súťaže (a druhá najdlhšia séria prehier v rámci jednej sezóny).
Manažérske vymenovanie Rémiho Gardeho uprostred sezóny zanechalo aj dedičstvo v podobe najnižšieho percenta výhier spomedzi všetkých stálych manažérov Aston Villy v histórii Premier League (9,5 %).