Dvadsať minút chôdze na západ od železničnej stanice v Lutone vás zavedie na jeden z najzvláštnejších štadiónov v Anglicku. Omar Garrick z portálu The Athletic nás previedol okolím jedinečného štadióna Lutonu, ktorý dnes zažije domácu premiéru v anglickej Premier League.
Štyri ulice okolo Kenilworth Road sú v zdanlivo pokojnej obytnej štvrti. Je pozoruhodné, že futbalový stánok sa nachádza medzi zástavbou radových domov. Toto miesto sa nepodobá žiadnemu inému a pôsobí ako odľahlá oblasť, ktorá je oddelená od zvyšku Lutonu.
Najvýraznejším aspektom "The Kenny" - ktorý je domovom Luton Town od roku 1905 - je tribúna Oak Road, obklopená blokom z červených tehál, v ktorom bývajú miestni obyvatelia a do ktorého vstupujú fanúšikovia hostí.
Luton je teraz v najvyššej súťaži po tom, čo si v máji zabezpečil postup z Championship. Za desať sezón preskočil štyri divízie.
Nie všetci miestni obyvatelia sú však nadšení, najmä kvôli nepríjemnostiam, ktoré im spôsobuje bývanie vedľa futbalového štadióna s vysokou prestížou.
Predtým, ako sa dostanete na Kenilworth Road, prejdete okolo krčmy Bricklayers Arms pred železničnou stanicou v Lutone. Od roku 2003 je sídlom organizácie Luton Supporters' Trust.
66-ročná Alison Taylor tu pracuje už 37 rokov a celý život je fanúšičkou klubu. Je to miesto, kde sa konzorcium pod vedením generálneho riaditeľa Garyho Sweeta rozhodlo v roku 2008 kúpiť klub.
„Ľudí sem prilákali pivá a nakoniec tu vznikol Trust priaznivcov,“ hovorí.
„Jeden rok sa skupina fanúšikov stretla a v zadnom bare pri okrúhlom stole sa rozhodli kúpiť klub. Zvyšok je história.“
„Na posledný zápas sezóny sem zvyčajne príde niekto z klubu, ale tentoraz neprišli, čo je fér. Bolo to úžasné (postúpiť).“
„Finále play-off bolo najrušnejším obdobím, aké kedy táto krčma zažila. Išla som spať až o pol štvrtej ráno.“
Prechádzkou okolo veľkého supermarketu, od Bricklayers Arms cez Dunstable Road, sa dostanete priamo ku štadiónu. Keď prídete k štadiónu, uvedomíte si, ako je uzavretý.
.jpg)
Najznámejšia a najvýraznejšia je však hosťovská tribúna Oak Road, ktorá vyvoláva dojem, že idete skôr do domu alebo do záhrady nejakého človeka ako na štadión.
Pre ľudí bývajúcich pozdĺž hosťujúcej tribúny je to jedinečný životný štýl. Nie vždy to však bolo jednoduché.
Keď sa blížite k hornej časti Oak Road, nájdete tam parkovisko priamo oproti predajni suvenírov.
John Wilson stojí pred parkoviskom. Je 80-ročným držiteľom permanentky na zápasy Lutonu a jeho prvý zápas sa odohral v novembri 1955, keď jeho tím porazil Sunderland 8:2. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pracoval pri turniketoch na Oak Road.
„Londýnske tímy boli najhoršie (z hľadiska narúšania poriadku), najmä Chelsea,“ hovorí. „Videl som, ako úplne nové ploty na ceste rozbíja 30 až 40 fanúšikov.“
„Pamätám si, ako som musel strážiť šiestich kamarátov pred fanúšikmi Millwallu, ktorí vytŕhali sedadlá zo štadióna a boli hluční. Nakoniec prestali, ale bol to pre mňa šok.“
Najznámejší incident sa stal v marci 1985, keď Luton hral s Millwallom na Kenilworth Road v zápase FA Cup-u, ktorý bol vysielaný naživo v televízii. Bol to jeden z najhorších prejavov futbalového chuligánstva v 80. rokoch a viedol k zákazu vstupu hosťujúcich fanúšikov na Kenilworth Road, ktorý trval štyri sezóny.
Výtržníci sa vrhli na tribúnu Bobbers a vypukli ojedinelé bitky. Všetci hráči boli eskortovaní späť do tunela a škody boli na ihrisku, na štadióne i v jeho okolí.
„Odvtedy sa veľa zmenilo, ale obávam sa, že londýnske tímy spôsobia škody znova,“ dodal John.
„Na náš štadión však nikto nebude chodiť rád. Pamätám si, ako som tu videl Stanleyho Matthewsa (jedného z najlepších anglických futbalistov v histórii) a ten to tu nenávidel.“
Ak sa vrátime späť po Oak Road, dostaneme sa k domu Faisala Mohammeda. Dvadsaťročný mladík tu žije už sedem rokov. „Nesledujem ho (futbal) často,“ hovorí. „Je tu veľa policajtov, najmä v deň zápasu. To môže byť niekedy trochu rušivé.“
„Po ceste k nám chodí aj veľa fanúšikov hostí. Často blokujú cestu.“
Dvadsaťosemročný Shahed Ahmed tu žije so svojou manželkou už 10 rokov.
„Nikdy som nemal problém s nikým v tejto oblasti, dokonca ani vtedy, keď sa hrá zápas,“ hovorí. „Milujeme zápasy, pretože si užívame atmosféru. Páči sa nám, kde žijeme.“
V tejto sezóne navštívi štadión devätnásť rôznych skupín hosťujúcich priaznivcov. Priaznivcom West Hamu United, ktorý hrá v piatok s Lutonom, je pridelených 1 151 vstupeniek. Očakáva sa, že na väčšinu zápasov to bude približne 1 100 divákov, ale konečné číslo bude potvrdené, keď Luton bude poznať svoju presnú kapacitu.
Pravidlá stanovujú, že ak má štadión menej ako 30 000 miest, kluby pridelia 3 000 vstupeniek alebo 10 % z celkového počtu hosťujúcim fanúšikom.
Príliš veľký počet ľudí na jednej ulici má však svoje úskalia, najmä pokiaľ ide o dopravu, ktorá je jedným z najväčších problémov.
Problémom je parkovanie autobusov na Oak Road. Väčšina z nich zaberá príliš veľa miesta na takom úzkom priestore.
Znamená to, že obyvatelia majú pred zápasom nariadené premiestniť svoje autá, a ak tak neurobia, hrozia im pokuty.
Orgány majú právomoc odstrániť vozidlá na bezpečné miesto, odkiaľ si ich môžu vyzdvihnúť, keď pominie tlak v deň zápasu. Obyvatelia ulice Oak Road dostali písomné listy, v ktorých sa vysvetľuje, že vzhľadom na jej úlohu ako kľúčového prístupového bodu k futbalovému štadiónu sa zavedú dodatočné kontroly a obmedzenia ich pohybu.
Pre mnohých je to nepríjemné. Miestny obyvateľ 52-ročný Mokbol Hossain hovorí: „Vždy sa mi páčilo, kde bývam. Moja rodina sa tu usadila. Nezažil som žiadnu kriminalitu. Jediná vec je, že je špinavá (ulica), keď sa hrá zápas. A vždy si musíme preparkovať auto. To je trochu nepríjemné.“
Na obzore je prvý domáci zápas Lutonu v Premier League. Obyvatelia sú znepokojení a chcú pocit istoty.
Kal Patel strávil celý svoj život na Oak Road, pričom jeho dom stojí v tesnej blízkosti hlavnej ulice oproti metodistickému kostolu Oakdale. Je fanúšikom Lutonu a futbalovým nadšencom, ale 48-ročný muž vyjadril svoju frustráciu zo situácie.
„V deň zápasu je to nočná mora pre obyvateľov. Je to zmes viny klubu a mestskej rady.“
„Osobne som nemal žiadne problémy, ale videl som, keď sa fanúšikovia domácich a hostí navzájom napádali. Je to pohodlné (bývať tu), ale keby som mal možnosť, presťahoval by som sa. Na ceste je zvyčajne veľa policajtov.“
„Cesta sa v deň zápasu zvyčajne uzatvára. Ak je zápas uprostred týždňa, otvorí sa až okolo 23:00. To je nočná mora. Niektorí ľudia pritom musia začať pracovať už okolo piatej alebo šiestej ráno.“
Luton je v kontakte s niektorými obyvateľmi žijúcimi na Oak Road, pričom v komunitnom centre Bury Park sa konajú stretnutia s obyvateľmi. Reakcie sú podľa klubu od postupu pozitívne a s väčšinou z nich majú dobré vzťahy.
Nie sú to však len obyvatelia, ktorých sa to týka. Podniky na ceste trpia množstvom rušivých vplyvov spôsobených hosťujúcimi fanúšikmi.
Na opačnej strane vchodu na Oak Road sú dva podniky: jeden predáva koláče, druhý postele. Na druhej strane sa nachádza hamburger bar a kozmetický salón.
Majiteľ nezávislého obchodu na Oak Road, ktorý si neželal byť menovaný, hovorí, že ich podnik funguje zle, keď sa hrá zápas.
„Niektorí fanúšikovia močia pred mojím obchodom a v blízkosti domov. Je to nechutné,“ dodal. „Zdá sa, že v deň zápasu je vždy nejaký problém. Kto si bude chcieť kúpiť moje výrobky, keď je tu toľko ľudí? Vždy, keď je zápas, môj predaj klesne o tretinu.“
Majiteľ tvrdí, že od klubu ani od rady nedostal žiadnu podporu.
Ďalšie narušenie bolo spôsobené tým, že Luton musel rozšíriť tribúnu Bobbers pre potreby vysielania. Klub mal 19. augusta hostiť Burnley, ale kvôli prácam požiadal o odloženie zápasu.
Bolo potrebné vytvoriť aspoň 50 miest pre médiá, ako aj konferenčnú miestnosť, ktorá pojme až 70 ľudí. Ďalšou požiadavkou boli systémy pre VAR, ktoré Kenilworth Road nikdy nevyužíval.
Generálny riaditeľ Sweet povedal: „Hoci bolo nevyhnutné modernizovať priestory pre médiá, investovali sme aj do vybavenia pre fanúšikov, aby sme zlepšili ich zážitok zo zápasu.“
„Naša vďaka patrí všetkým obyvateľom a zamestnancom, ktorí vydržali posledné tri mesiace. Najdôležitejšie je prísť a užiť si večer.“
Mestská rada medzitým verí, že urobila všetko, čo mohla, aby podporila klub a obyvateľov v okolí štadióna. Úroveň spolupráce s obyvateľmi opísali ako dobrú a očakávajú, že to tak bude pokračovať.
Od mája rada úzko spolupracuje s Lutonom a obyvateľmi v okolí Kenilworth Road, aby pochopila akýkoľvek ďalší vplyv na ľudí žijúcich v blízkosti štadióna. Osobitne dotknutým osobám boli zaslané listy, v ktorých boli vyzvaní, aby vyjadrili svoje obavy alebo navrhli svoje nápady.
Luton sa plánuje presťahovať z Kenilworth Road a plánuje postaviť štadión s kapacitou 20 000 miest v Power Court, v blízkosti centra mesta. Štadión by mal byť pripravený pre sezónu 2026/27.
To je ale budúcnosť. Zatiaľ je okolo štadióna Lutonu rušno a vo vzduchu je cítiť vzrušenie, ale je tu cítiť aj nepokoj.
Keďže Luton súťaží v jednej z najsledovanejších líg na svete, každý v meste vie, že bude v centre pozornosti viac ako kedykoľvek predtým.