Niekoľko mesiacov sa vynára otázka týkajúca sa budúcnosti stredného obrancu červených diablov Harryho Maguirea. Obrancu, ktorého už na Old Trafford nechcú, ale ten úporne bojuje o zotrvanie v kádri červených diablov. A Maguire nie je jediným takýmto prípadom...
Momentálne to vyzerá tak, že v poslednom týždni letného transferového okna zostane na Old Trafford, a to aj napriek maximálnemu úsiliu klubu posunúť svojho 30-ročného bývalého kapitána do iného klubu. Odkedy sa pred štyrmi rokmi presťahoval z Leicesteru City na Old Trafford za 80 miliónov libier, prešla kariéra tohto dnes už 57-násobného anglického reprezentanta etapami rekordného podpisu, stále prítomného kapitána, hviezdy pod paľbou až po jeho súčasný status: hráča, ktorý bojuje o svoju budúcnosť.
Keď sa už zdalo, že prestup za 30 miliónov libier do West Hamu na začiatku tohto prestupového obdobia bude riešením tejto smutnej ságy, ktorá nepriniesla nič dobré ani pre hráča, ani pre tím manažéra Erika ten Haga, prišiel zlom. Maguire, napriek tomu, že ho fanúšikovia ochotne hnali k odchodu, v skutočnosti odísť nechcel. A po krachu tejto dohody to vyzerá tak, že 30-ročný hráč by mohol pokračovať v United aj po piatkovom uzavretí prestupového okna, na základe zmluvy, ktorá vyprší až na konci sezóny 2024/25.
Maguire nie je zďaleka jediný v kategórii hráčov "ktorých nechcú tam, kde sú, ale zároveň nechcú odísť". A pre kluby je to samozrejme problém.
Chelsea a Romelu Lukaku je ďalšou dlhotrvajúcou prestupovou ságou. Najskôr ho chcel klub predať, ale 30-ročný útočník chcel zostať. Teraz sa hovorí, že Lukaku chce odísť, ale nájsť klub, ktorý by ho vzal, sa ukázalo ako veľmi, veľmi problematické. Teraz už sú modrí pripravený pustiť hráča aj na hosťovanie, čo najprv rázne odmietali.
Medzitým bol Eric Dier z Tottenhamu v posledných týždňoch vynechaný z kádra nového trénera Angeho Postecogloua a okrem iného bol spájaný s prestupom do Fulhamu, hoci 29-ročný hráč je údajne odhodlaný vrátiť sa do plánov nového manažéra. V čase, keď vstupuje do posledných deviatich mesiacov svojej zmluvy so Spurs.
V ére rastúceho tlaku fanúšikov na hráčov na sociálnych sieťach sa málo času venuje dôvodom, prečo hráči odmietajú odchod zo svojho súčasného klubu. Môže ísť o jednoduchý dôvod, keď sa nechcú pripojiť k svojmu novému zamestnávateľovi. Príkladom bol tvrdý odpor Frenkieho de Jonga, ktorý minulý rok nechcel vymeniť dres Barcelony za dres Manchesteru United. Ďalším dôvodom môže byť odmietnutie zníženia platu na novom pôsobisku, ako to bolo v prípade Maguirea a West Hamu.
Na najvyššej futbalovej úrovni sa sotva uvažuje aj o iných faktoroch, ako je odchod s usadenou rodinou či obavy o budúcu istotu zamestnania.
A hoci obrovské platy v Premier League do istej miery pomáhajú zmierniť tieto faktory, stále sú tu oprávnené obavy hráčov. Futbal je odvetvie ako máloktoré iné, kde sú jeho zamestnanci počas prestupového obdobia závislí od toho, či sú žiadaní alebo nechcení, a očakáva sa, že svojmu zamestnávateľovi preukážu posledný prejav lojality tým, že ochotne prijmú prestup, aj keď im nevyhovuje.
Niekedy, ako v prípade Maguirea alebo jeho kolegu z Leicesteru Jannika Vestergaarda, hráči skutočne veria, že sa dokážu presadiť tam, kde sú, a reštartovať svoju kariéru - hoci v niektorých prípadoch môže ísť o zbožné želanie ako realitu.
Zdá sa, že Vestergaard má momentálne väčšie šance ako Maguire.
Od podpisu zmluvy za 15 miliónov libier v auguste 2021 mal dve príležitosti opustiť King Power Stadium, ale v tejto sezóne odohral každú minútu zo štyroch doterajších zápasov Championship a pomohol tímu nového manažéra Enza Maresca na vrchol tabuľky s maximálnym počtom 12 bodov.
V súčasnosti 31-ročný dánsky internacionál bol prijatý a následne "zmrazený" predchádzajúcim manažérom klubu Brendanom Rodgersom.
V neautorizovanom rozhovore - podľa Rodgersa - Vestergaard v marci tohto roku povedal dánskym novinám Ekstra Bladet: „Brendan Rodgers ma naozaj chcel. Keď som bol v Southamptone, naozaj ma presvedčil, že by som mal prestúpiť do Leicesteru.“
„Brendan Rodgers a klub presne vedeli, akého hráča kupujú s mojimi silnými aj slabými stránkami, a je ťažké pochopiť, že zrazu som sa ocitol na druhej koľaji. Musím priznať, že je to zvláštny pocit.“
Vestergaardove komentáre vyústili do jeho vylúčenia z tréningov prvého tímu, keď Rodgers poznamenal, že sa "musel uistiť, že posledných 14 až 15 mesiacov nekomunikoval s jeho dvojčaťom" o vynechaní obrancu z kádra. Vestergaard aktuálne zostáva v plánoch tímu a jeho zmluva platí do budúceho leta.
Ďalším príkladom je Harry Arter.
Ten je naďalej hráčom Nottinghamu Forest napriek tomu, že sa ho po postupe do Premier League pred 15 mesiacmi snažili posunúť ďalej. V súčasnosti 33-ročný záložník od svojho príchodu z Bournemouthu v septembri 2020 odohral za Forest len 14 zápasov a v sezóne, keď postúpili cez play-off Championship do Premier League, bol poslaný na hosťovanie do Charltonu Athletic a amatérskeho Notts County.
Arter opísal svoje pôsobenie vo Forest ako "sklamanie", keď sa pripojil k neligovým Notts na hosťovanie. Klauzula o postupe v jeho zmluve s Forest spôsobila, že jeho plat sa s ich návratom do Premier League zvýšil na údajných 40 000 libier týždenne, čo mu ešte viac skomplikovalo možnosť presunu zo City Ground.
Má zmluvu do roku 2024 a napriek tomu, že od januára 2021 neodohral za Forest ani jeden seniorský zápas, vyzerá to tak, že ju dodrží.
Čakanie na novú zmluvu nemusí byť vždy dobrým rozhodnutím, vzhľadom na to, ako ľahko môže hráč stratiť hodnotu. Rokovania Davida de Geu o novej zmluve s Manchesterom United začiatkom tohto leta - a jeho neskorší odchod ako voľného hráča - sú toho dostatočným dôkazom.
Rovnako bývalý obranca Chelsea Winston Bogarde je jedným z najznámejších prípadov hráča, ktorý sa rozhodol počkať na ukončenie zmluvy, pritom počas štvorročného pôsobenia na Stamford Bridge v rokoch 2000 až 2004 zaznamenal len deväť štartov v Premier League. Klub sa snažil o jeho odchod a Holanďan bol za svoje rozhodnutie nepokračovať v kariére veľmi kritizovaný. Neskôr vo svojej autobiografii uviedol svoju verziu príbehu: „Prečo by som mal vyhodiť 15 miliónov eur, keď sú už moje?“
„V momente, keď som podpísal zmluvu, to boli vlastne moje peniaze, moja zmluva. Obe strany sa na tom bezvýhradne dohodli. Mohol som ísť hrať inde za menej, ale musíte rozumieť mojej histórii, aby ste pochopili, že by som to nikdy neurobil. Ako dieťa som bol chudobný a nemal som za čo utrácať a ani s čím hrať.“
„Tento svet je o peniazoch, takže keď vám ponúknu tie milióny, vezmete ich.“
Bogardovi patrí najvyššia známka za úprimnosť - a podnet na zamyslenie pre Chelsea, ktorá v týchto dňoch podpisuje osemročné zmluvy s hráčmi.
Zdroj: The Athletic