Eden Hazard je späť. Belgický rodák odohral ďalší zápas najvyššej svetovej triedy proti Evertonu pri jednoznačnej výhre svojho mužstva 5-0, pričom tak necháva zabudnúť na svoje nevýrazné výkony z predchádzajúcej sezóny. Ako sa však jeho hra po zmene na poste manažéra v tíme zmenila?
Práve znovunájdená forma Edena Hazarda bola v uplynulých týždňoch kľúčovým faktorom pri hernom i výsledkovom zlepšení celej londýnskej Chelsea, v posledných štyroch ligových súbojoch dokázal streliť totiž hneď päť gólov. Belgičan sa pritom v štyroch zápasoch predtým strelecky nepresadil ani raz.
Na papieri vyzeral program The Blues mimoriadne náročne, čakali na nich Leicester, Manchester United, Everton aj doma výborne brániaci Southampton, skutočnosť však bola taká, že zverenci Antonia Conteho týmito duelmi prešli s bilanciou štyroch víťazstiev a štrnástich presných zásahov.
Pri dosahovaní úspechov svoj nemalý podiel zohral na ľavej strane útoku pri rozostavení 3-4-3 hrajúci Hazard, ktorého hra sa do značnej miery zmenila. Pri novom hernom systéme bol futbalista opäť schopný objaviť sám seba, zdá sa, že nová Conteho taktika bola preňho šitá ako na mieru.
Väčšia kreativita v útoku
Aj napriek tomu, že Hazard nastupuje vľavo, faktom ostáva, že si užíva na trávniku svoju voľnosť, rolu, na ktorej majú svoj podiel aj jeho spoluhráči. Manažér mu jeho ofenzívne výpady pri ktorých sa často dostáva až na úroveň Diega Costu na hrote útoku schvaľuje, rovnako tak však podporuje jeho číhanie na loptu na ofsajdovej línii.
Táto herná sloboda, ako sa ukázalo pri jeho aktuálnych štatistikách, keď mimochodom prvýkrát vo svojej kariére skóroval v lige v štyroch stretnutiach v rade, je najlepším možným prostriedkom na využitie jeho prirodzeného talentu. Lepší príklad jeho voľného pohybu na trávniku ako dva góly do siete Evertonu by sme zrejme hľadali ťažko, proti Karamelkám sa totiž raz presadil z ľavej strany, kým druhýkrát gól z jeho kopačky prišiel po útoku sprava.
Inteligencia Hazardovho pohybu znepokojila inak šikovného Seamusa Colemana, írsky futbalista totiž nevedel, či má stredopoliara Chelsea pri jeho výletoch mimo svoju pozíciu nasledovať alebo či má zachovať obrannú líniu a počkať tak na svojom poste so zvyškom obrannej štvorice.
Táto neistota hrala do karát Marcosovi Alonsovi, ktorý na ľavej strane veľmi rýchlo pochopil, že zvýšením tempa hry môže Colemana dostať pod ešte väčší tlak. Obrancov nedostatok rozhodnosti tak dal následne viac priestoru aj Costovi, vzhľadom na to, že diery po ňom museli niekoľkokrát zaplátať v momentoch, keď naháňal Hazarda, Phil Jagielka či Ashley Williams.
Alonso faktor
Hazardova voľnejšia úloha ale bola realizovateľná a možná len vďaka Alonsovej vytrvalosti na ľavej strane zálohy, pričom na tomto poste sa madridský rodák ukázal ako stelesnenie moderného futbalistu - neustále bol v plnom šprinte, na svojej strane nedával nikomu šancu v osobných súbojoch a jeho výdrž sa zdala byť nekonečná.
S Alonsom pokrývajúcim šírku ihriska si mohol Hazard dovoliť vybrať sa na druhú stranu ihriska bez obáv, že by na jeho území vznikla medzera. Je zrejmé, že Conte mu dal špeciálne povolenie na takéto útočenie a spolupracovanie s Alonsom, aj táto dôvera však koniec koncov pramení len z dobrej pohody na strane opačnej, kde sa darí Pedrovi a Mosesovi.
Je obdivuhodné, ako plodná je Hazardova a Alonsova spolupráca berúc do úvahy, ako málo duelov spolu odohrali. Španiel dokonca miestami pôsobí tak, že cíti inštinktívne, kedy sa belgický reprezentant vyberie mimo svoju pozíciu, a v momente si následne na zodpovednosť berie väčšie územie.
Nie všetky futbalové dvojice, ktorých spolupráca funguje brilantne, si musia rozdávať parádne prihrávky či zakladať dychvyrážajúce útoky. Niekedy je práca s priestorom pre konečný úspech oveľa dôležitejšia a Eden Hazard s Marcosom Alonsom sú toho dôkazom.
Sila dôvery
Keď do úvahy zoberieme spôsob, akým sa v zápasoch Hazard prezentoval v uplynulej sezóne, je len veľmi ťažko uveriteľné, kde v sebe v tomto ročníku nachádza tak veľkú mentálnu silu. Ukazuje sa však, že akonáhle sa preňho veci vyvíjajú správnym smerom, jeho sebadôvera sa zvyšuje, a to pramení v následný úspech.
Jeho dva zásahy proti Evertonu, podobne ako priamy podiel na dvoch ďalších z troch gólov, jasne hovoria o jeho schopnosti určovať priebeh zápasu svojím talentom. Duel s The Toffees si užíval, jednoducho sa dá povedať, že akonáhle je šťastný on, dôvod na radosť má celá Chelsea.
V súčasnosti sa nezdá, že by v rozostavení 3-4-3 mal akékoľvek slabiny, v defenzíve mu vie vypomôcť Alonso a v prípade, že stratí loptu, skvelú prácu odvádzajú N'Golo Kante a Nemanja Matic.
Medzi jeho najpresvedčivejšie aspekty hry patrí bez najmenších pochýb jeho schopnosti a dôvera pri dribblingu. Okrem toho, že sa mu v nebezpečných oblastiach darí presadzovať, ukazuje aj skvelú inteligenciu vzhľadom na to, že sa do riskantných súbojov púšťa len v prípade sformovanej obrany za ním - v momentoch, keď sú Alonso, Matic a Kante pripravení napraviť to, čo by teoreticky mohol pokaziť.
Rýchlosť a priamočiarosť
V stretnutí proti Evertonu bol Hazard najfaulovanejším hráčom na trávniku, okrem toho si však na svoje konto pripísal i najväčšie množstvo striel, striel na bránu, prihrávok v obrannej tretine súpera a najviac úspešných prihrávok na Diega Costu.
Práve jeho priamočiarosť a konštantná snaha podporovať útok z neho robí tak nebezpečného futbalistu, pokiaľ je na trávniku vo svojej optimálnej forme, pre zadákov súpera je prakticky nemožné vydýchnuť si. Väčšia sloboda, ktorú dostal pri zmene rozostavenia, spravila jeho prechody do útoku ešte impozantnejšie, pretože defenzíva súpera si nikdy nemôže byť istá, odkiaľ bude číhať.
Aby sme si to teda jednoducho zhrnuli, pokiaľ bude pokračovať Hazard v nastolenom výkonnostnom trende, Chelsea bude mať vysokú šancu na zisk ďalšieho titulu. V aktuálnej dobe ju možno radiť medzi horúcich favoritov.