Nájsť dvoch bratov v jednom klube je dnes už skôr považované za raritu, londýnska Chelsea sa však niečím podobným pochváliť môže. Obaja, Nathaniel aj Trevoh Chalobahovci pritom majú obrovský potenciál a The Blues si od nich právom do budúcnosti sľubujú veľmi veľa.
Nachádzame sa v tréningovom stredisku Cobham. Je to veľké miesto, no vo svojich útrobách oddeľuje dve významné stavby len cesta malých rozmerov. Na ľavej strane sa nachádza akadémia Chelsea, na pravej v podstatne väčšej budove domovský stánok prvého tímu. Obidva významné objekty sú obklopené mnohými futbalovými štadiónmi, ktoré sa navzájom líšia veľkosťou i povrchom, presne takto by ste si predstavovali základňu jedného z najväčších tímov na Ostrovoch.
Jednému z bratov sa už cez pomyselný chodníček na druhú stranu, teda do áčka, dostať podarilo, v prípade toho druhého zrejme pôjde len o otázku času. Zoznámte sa s Nathanielom a Trevohom Chalohabovcami.
Duo sa narodilo v Sierra Leone, už v útlom veku sa však presťahovali do Anglicka, pričom sa takmer okamžite po príchode zapísali do akadémie Chelsea. Nathanielov talent rozkvitol naplno skôr, na lavičku prvého tímu sa dostal už ako pätnásťročný, pričom v sezóne 2012/13 sa stal vo veku osemnásť rokov kľúčovým hráčom Zolovho Watfordu pri postupe The Hornets medzi anglickú elitu.
Trevoh, mladší z dvoch bratov, na druhej strane ako šestnásťročný zohral dôležitú úlohu pri úspechu The Blues v Youth Cupe a UEFA Youth League, pričom bol následne v lete na Majstrovstvách sveta hráčov do 17 rokov kapitánom anglickej reprezentácie. Jeho progres nezostal bez povšimnutia a s Chelsea tak len prednedávnom podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu.
Kto ale viac vynikal ako dieťa? Dvojici bola položená otázka, ktorá bude súrodencov vo svete športu prenasledovať asi neustále. Obaja sa na chvíľu odmlčia, aby sa následne slova ujal Trevoh."Pravdepodobne on,"vraví 17-ročný talent."Ale už ma doháňa,"reaguje Nathaniel."Radi by sme si spolu ešte zahrali na sídliskovom ihrisku, kde sme vyrastali. Keď sme boli mladší, snažil som sa ho pri zápasoch s väčšími chlapcami chrániť, chcel som sa uistiť, že sa mu nič nestane. Teraz, keď sme už vyrástli, by som ale chcel vidieť, ako by to zvládol, jednoducho by som ho nechal hrať."
Trevoh prikývne."Futbal som začal hrať vlastne iba preto, pretože ho hral on. Bola to pre mňa zábava. Keď ho však podpísali, začal som to brať vážnejšie a futbalu som sa začal venovať aj na škole. Takto som sa k tomuto športu dostal. Vždy som hrával s väčšími chlapcami, popravde podstatne väčšími, no páčilo sa mi to. Bola to tak väčšia výzva a v Chelsea mi to pomohlo, obzvlášť pri hraní vo vyšších vekových kategóriách."
Nathaniel vysvetľuje, že spočiatku bola motivácia odlišná."Všetko to bolo o rešpekte ľudí z ulice. O tom, kto ukázal najviac parádičiek, jasličiek či podobných vecí. Dokázali ste urobiť zo svojho protihráča blázna?'
V súčasnej dobe sa už dbá na to, aby mladíci dozrievali okrem futbalovej stránky aj po tej osobnostnej. Nathaniel tvrdí, že personál, vybavenie a tréningy boli v akadémii Chelsea vždy prvotriedne a dodáva, že vzťahy medzi trénermi a hráčmi sú tu mimoriadne blízke. Akú radu by dal Trevohovi?
"Všetko to je v prvom rade o tom, aby ste boli dobrým príkladom. Keď vstupujem na trávnik, snažím sa zo seba dať to najlepšie, čo viem ponúknuť, pretože viem, že ma sledujú mladší bratia. Je tu Trev aj Paul, môj ďalší brat aktuálne hrajúci za lokálny tím, ktorý má 16. Keď som vyrastal, bol som nútený zvládať všetky veci sám. Myslím si, že takto sa toho naučíte viac, ako keď vám niekto detailne hovorí, čo máte robiť."
"Keď príde správny čas, Trev odo mňa dostane radu, no s drvivou väčšinou situácií si musí poradiť sám, pretože pokiaľ nenadobudne takéto skúsenosti, naozaj neviem, odkiaľ bude schopný učiť sa. Urobil som isté chyby a nechcem, aby ich zopakoval, čiže v takýchto prípadoch mu radu dám, no zároveň chcem, aby bol schopný rozhodovať sa sám. Som naňho naozaj hrdý, jednoducho chcem, aby sa mu darilo."
Už z pohľadu na oboch bratov, ktorí sedia bok po boku, možno jasne vyčítať, aké silné puto medzi nimi vládne. To, čo ich vždy držalo nad vodou, a to obzvlášť v ťažkých životných situáciách, bola, ako vysvetľuje Nathaniel, v prvom rade rodina. Ich otec chodí na zápasy často, ich mama však nešťastne zomrela v januári. Teta a ujo navštevujú duely pravidelne, pričom samotní bratia sa snažia sledovať si stretnutia navzájom.
"Keď on a jeho spoluhráči vyhrali Youth Cup, stal som sa po úspechu ešte hladnejší,"vraví Trevoh na adresu Nathanielovho úspechu z mládežníckej súťaže edície 2012."Bola to úľava,"smeje sa druhý brat, kapitán tohto tímu."Tlak sa tak presunul na iné skupiny."
"Spomínam si, ako som Trevohovi minulý rok vravel: 'Chlapci, musíte to vyhrať,' pretože Chelsea v tejto súťaži dosahuje úspechy pravidelne. Nikto nechce byť súčasťou tej generácie, ktorej sa vyhrať nepodarilo,"vraví, pričom The Blues napokon naozaj triumfovali, keď Trevor nastúpil do všetkých zápasov, zväčša na poste pravého obrancu. Tímu sa podarilo získať i trofej z UEFA Youth League.
"Keď prišiel môj čas, musel som sa uistiť, že som trénoval na túto chvíľu dostatočne tvrdo. Chcel som jednoducho odovzdať to najlepšie, snažil som sa urobiť dojem. To, že sme minulý rok vyhrali, mi dodalo sebavedomie. Máme silné mužstvo a podariť sa nám to môže opäť."
Z Chalobahovcov vyžaruje hrdosť, rešpekt a obdiv, keď hovoria o sebe navzájom."V Youth Cupe som sa dostal raz do semifinále a raz som ho vyhral, takže Trev sa na to, aby ma vyrovnal, potrebuje tento rok dostať minimálne do semifinále,"smeje sa Nathaniel.
Rozhovor bol robený v čase reprezentačnej prestávky, tá však pre bratov žiadny oddych neznamená. Obaja pravidelne reprezentujú Anglicko v mládežníckych kategóriách už od svojich pätnástich rokov, obaja už boli kapitánmi Albionu a obaja zanechávajú dobrý dojem.
Nathaniel už má skoro deväťdesiat reprezentačných štartov, pričom len nedávno svojmu národnému tímu výrazným spôsobom dopomohol k istote miestenky na Majstrovstvá Európy U21. Len traja hráči, James Milner, Tom Huddelstone a Fabrice Muamba, majú na svojom konte na tejto úrovni viac štartov, čo je jasným dôkazom jeho konzistentnosti.
Trevoh v súčasnej dobe reprezentuje mužstvo U19, len prednedávnom bol pritom kapitánom tímu do 17-tich rokov na EURE v Azerbajdžane, kde Anglicko vypadlo vo štvrťfinále so Španielskom."Byť kapitánom U16-ky a U17-ky, doviesť tím na EURO a následne dostať pozvánku do U19-ky, to všetko mi veľmi pomáha,"vysvetľuje mladší z bratov Chalobahovcov.
"Dostať možnosť hrať v reprezentácii je česť. Pre mňa, ako pre hráča, to znamená, že moje sebavedomie rastie, ukazuje, že sa mi dobre darí. Jednoducho musím pokračovať v tom, čo robím,"vraví Trev, ktorého súrodenec Nathaniel je pripravený, pokiaľ ide o povinnosti v národnom tíme, podať mu pomocnú ruku.
"Je to iný vzduch, nový zlomový okamih vo vašej kariére, ku ktorému sa ale nie každý dostane. Pokiaľ ide o rady, je to podobné, ako zvyčajne: na trávniku robiť to, čo robiť máte, mimo neho byť lídrom. Je kapitánom, pričom ja som bol v niektorých tímoch kapitánom tiež, chcem to tak nechať na ňom."
Vráťme sa však naspäť do Chelsea, kde bol už Trevoh v časoch, keď prvému tímu chýbali obrancovia, prizvaný na tréning do áčka. Ide o skúsenosť, ktorá pre tak mladého futbalistu nebýva zvyčajná."Pomohlo mi to ako hráčovi z hľadiska rýchlosti, taktickej stránky vecí, spoznal som navyše lepšie viacerých chlapíkov. John Terry mi pomáha najviac, vždy so mnou hovorí, berúc do úvahy fakt, že sme obaja obrancovia, mi je veľmi nápomocný."
"Vidieť, ako progres zažívajú iní obrancovia na čele s Jakeom Clarkom-Salterom a Fikayom Tomorim, ktorí v minulej sezóne debutovali, mi dodáva sebavedomie a nádej v to, že by sa mi mohlo podariť niečo podobné. Musím ale pracovať tvrdo. Mám tu navyše Nathaniela, ktorý mi vždy radí, aby som si svoju mentalitu zachoval pri akejkoľvek činnosti - či už hrám, pozerám televíziu alebo debutujem, to mi ako hráčovi pomohlo taktiež."
Pred niekoľkými dňami vo Wiltshire sám Nathaniel zaznamenal veľký posun v kariére vpred, keď pod Contem nastúpil do svojho prvého súťažného zápasu v drese Chelsea na seniorskej úrovni. Starší z dvojice Chalobahovcov dopomohol družstvu k víťazstve nad Leicestrom v Ligovom pohári.
"Milujem tento klub a vždy bolo mojím snom nastúpiť v jeho farbách. Áno, niekoľkokrát sa mi to podarilo už v predsezónnej príprave, a obliecť si tento dres je vždy cťou, no nie vždy z toho máte rovnaký pocit. Odohrať súťažný zápas sa mi zdalo nemožné. Nedúfal som v to vlastne až do dňa, kedy sa mi to podarilo."
"Nemal som žiadne pochybnosti,"pokračuje."Pripravoval som sa na ten okamih veľmi dlho. Musel som si sám povedať, že v momente, keď ku mne prišla príležitosť, by bolo fajn chopiť sa jej. Tímu sa snažím odovzdať to najlepšie, všetko, čo je v mojich silách. Som súčasťou naozaj silného mužstva. Pokiaľ patríte v družstve medzi mladíkov, vaša úloha spočíva v prvom rade v tom, aby ste sa každým dňom zlepšovali. Manažér ma povzbudzuje, všetko, čo však môžem robiť, je tvrdo pracovať, zvyšok sa už uvidí."
To, že naozaj nejde len o prázdne slová, sa ukázalo aj proti Hullu, Leicestru i Manchestru United keď šancu dostal aj v troch po sebe idúcich stretnutiach Premier League. Nathaniel vraví, že jeho hosťovanie v Neapole výrazne zlepšilo jeho taktickú pripravenosť a práve pobyt v talianskej lige môže byť pri jeho prípadnom úspechu pod Contem kľúčový."Chcem odohrať tak veľa duelov, ako to len bude možné, pripísať si i zopár štartov, pričom dúfam, že tímu sa bude dariť a získa tento rok nejakú trofej,"dodáva.
A čo Trevoh?"Vyhrať Youth Cup by bolo výborné, chcel by som odohrať veľa zápasov za dvadsaťtrojku, mojím cieľom je nastupovať pravidelne po boku väčších chlapcov a ešte viac trénovať s prvým tímom."
"A čo tak debut v áčku?"navrhuje Nathaniel, ktorý by si niekedy so svojím bratom veľmi rád v jednom celku zahral. Trevor sa usmeje."Snáď áno."