Ke? sa pozriete na Arsena Wengera, ?o vidíte? Žiarivé svetlo dlhovekosti a posledného skúseného manažéra, ktorý dokázal úspešne riadi? londýnsky klub dve desa?ro?ia? Alebo 66-ro?ného trénera, ktorého metódy sú už zastaralé a mali by ho nahradi? mladší, priebojnejší tréneri s hladom po úspechoch? Tvrdohlavého ?loveka? Lojálneho ?loveka? Romantika? Revolucionára? Prežitok? Záchrancu? Po 20 výnimo?ných rokoch na lavi?ke Arsenalu, to môže by? kúsok zo všetkého uvedeného. Pozreli sme sa na dve dekády, ktoré francúzsky "Le Professeur" prežil na severe Londýna.
Odvážny nový svet (1996)
Nikto, a ur?ite ani sám Wenger, si nevedel predstavi? aká úžasná cesta ?aká francúzskeho manažéra po jeho príchode do Arsenalu v roku 1996. Predtým ako odišiel z Nagoyi, kde žil a pracoval ako manažér tímu Grampus Eight, si ponuku z Anglicka ve?mi dobre zvážil. Jeho pôsobenie v Japonsku opísal ako skúsenos?, ktorá ho ve?mi fascinovala. ?aleko od európskeho futbalu sa ponoril do kultúry a spôsobu života, ktorý je pou?ný, pútavý ale aj náro?ný a niekedy osamelý. Práca bola vysoko stimulujúca, avšak priatelia a rodina boli vzdialení takmer desa? tisíc kilometrov.
Prestup do Arsenalu predstavoval obrovský krok – po profesionálnej, kultúrnej i osobnej stránke.
„Bol som v dôležitom životnom bode a musel som spravi? rozhodnutie. Cítil som, že ak sa nevrátim spä? do Európy, tak už asi navždy zostanem v Japonsku,“vysvetloval Wenger. Jeho manželka bola tehotná a bu? sa musela presunú? za manželom do Japonska alebo Wenger musel ukon?i? svoje ázijské dobrodružstvo a vráti? sa do Európy. Ur?ite by bolo zaujímavé zisti?, ako by vyzerali ?alšie dve dekády v Arsenale, keby sa napokon Francúz rozhodol zosta? v Nagoyi.
Wenger ako misionár v japonskom futbale
Na druhom konci sveta v Londýne, jeho kamarát a podpredseda Arsenalu David Dein, ?akal na Wengerovo rozhodnutie. Po?as jeho prvého stretnutia v roku 1989, ke? Wenger prechádzal Londýnom a zabíjal vo?ný ?as, bol Dein týmto Francúzom doslova fascinovaný. Okamžite vedel, že nejde o priemerného manažéra. Vedeniu klubu navrhol už v roku 1995, aby sa tento múdry a scestovaný Francúz pracujúci v japonskej J-League, stal novým manažérom Arsenalu. Vedenie to však najprv odmietlo s odôvodnením, že ide o príliš riskantný krok. Manažér zo zahrani?ia? To je naozaj odvážny návrh. Nenašli sa žiadne dôkazy o tom, že by to malo fungova?. Napriek tomu v roku 1996 svoju šancu Wenger dostal.
V najvyššej anglickej sú?aži už bol predtým jeden experiment s manažérom zo zahrani?ia. Aston Villa v roku 1990 najala doktora Jozefa Vengloš (ktorého anglické médiá ihne? ozna?ili ako "Dr Kto?"). V tom istom roku priviedol reprezentáciu ?eskoslovenska až do štvr?finále svetového šampionátu. Bol to multilingvista, ktorý plynulo komunikoval v ruštine, portugalštine, španiel?ine a samozrejme v angli?tine. Vengloš však už po jednej sezóne plnej problémov opustil klub, ke? sa Villans iba tesne udržali medzi elitou (17. prie?ka). Rodák z Ružomberka sa snažil na ostrovy prinies? nieko?ko nových nápadov - nové metódy v tréningoch, analýzu výživy, nové metódy regenerácie a fyziologický prístup k hre. Vä?šina z týchto pojmov však v roku 1990 znela v anglickom futbale ako by prišli z vesmíru.
Teraz žijeme v dobe, ke? Premier League prakticky ovládli zahrani?ní manažéri. Manchester ovládla dvojica Pep Guardiola a José Mourinho, Jürgen Klopp chce vráti? zašlú slávu do Liverpoolu, titul do Chelsea chce vráti? energický Talian Antonio Conte a nie?o z holandskej ?i argentínskej futbalovej školy nám zasa prinášajú Ronald Koeman a Mauricio Pochettino v Evertone ?i Tottenhame. Sme dobre oboznámení s filozofiou, taktickými preferenciami i slabos?ami jednotlivých manažérov.
Arsene Wenger s ?asopisom Gunner po?as prvého stretnutia s novinármi na Highbury
Ke? prišiel francúzsky manažér do Anglicka, ?akalo ho prostredie plné nedôvery a všetci pochybovali o tom, že by neznámy manažér mohol uspie? na ostrovoch. Tony Adams, ktorý mal v Arsenale ako kapitán tímu ve?mi silné slovo, tiež poci?oval ve?kú neistotu a tú samozrejme preniesol aj na ostatných hrá?ov.
„Bol to strach z nie?oho iného, strach zo zmeny,“spomína Adams, ktorý neskôr svoje pochybova?né vyjadrenia ozna?il ako "verdikt ešte pred súdom". Všeobecne sa vyjadrenia od hrá?ov, manažérov, fanúšikov a médií naprie? celým Anglickom zhodovali v jednom bode - boli plné skepticizmu.
Wenger si toho bol vedomý.
„Cítim tu ve?a skepticizmu,“povedal.
„To je normálne, špeciálne na ostrovoch. Tento fenomén je cíti? hlavne na ostrovoch, pretože ?udia tu žijú viac izolovane. Sú viac opatrní pred príchodom cudzích elementov.“22. september 1996. Wenger bol prvýkrát predstavený verejnosti ako nový manažér Arsenalu. Na tla?ovej konferencii, na ktorú prišiel v tmavom obleku s krik?avou kravatou, sa formálne predstavil pred svojim oficiálnym nástupom do funkcie 1. októbra. Nikto nevedel, ?o má presne o?akáva?. Presne v rovnakom ?ase prišiel do Anglicka aj ?alší zahrani?ný manažér - Ruud Gullit nahradil Glenna Hoddlea v Chelsea. "Dr Kto?" sa zmenilo na "Arsene Kto?". Na rozdiel od Gullita, ktorý si vybudoval ve?kú reputáciu ako hrá? a bol už po príchode na Stamford Bridge známou tvárou v Premier League, Wenger bol totálnou neznámou.
Pozrite si zoznam manažérov, ktorí za?ínali sezónu 1996/97 na manažérskej pozícii v Premier League:
Brian Little (Aston Villa), Ray Harford (Blackburn), Gullit (Chelsea), Ron Atkinson (Coventry), Jim Smith (Derby), Joe Royle (Everton), George Graham (Leeds United), Martin O’Neill (Leicester) Roy Evans (Liverpool), Alex Ferguson (Manchester United), Bryan Robson (Middlesbrough), Kevin Keegan (Newcastle), Frank Clark (Nottingham Forest), David Pleat (Sheffield Wednesday), Graeme Souness (Southampton), Peter Reid (Sunderland), Gerry Francis (Tottenham), Harry Redknapp (West Ham), Joe Kinnear (Wimbledon).
Všetko stará škola, ur?ite ni? jednoduché pre neznámeho nová?ika zo zahrani?ia.
Percentuálna úspešnos? manažérov v Premier League
Budovanie tímu a prvé double (1996-1998)
Bol to Patrick Vieira, ktorý sa stal hlavnou hybnou silou kanonierov v tomto období. Tento vysoký atletický mladý stredopoliar - ?alší Francúz, ktorý vedel o anglickom futbalu minimum - prišiel z talianskeho Milána ako "dar?ek" pre Wengera, ktorý skon?il v Japonsku, aby mohol za?a? svoj pú? v Arsenale. A bol to v skuto?nosti viac ako dar?ek. Vieira debutoval na Highbury v zápase so Sheffieldom Wednesday, ešte pod vedením do?asného manažéra Pata Ricea. Prišiel na ihrisko a okamžite zažiaril. Dennis Bergkamp, ktorý bol zranený a zápas sledoval iba z tribúny, cítil z hrá?a obrovskú sršiacu energiu.
„Ke? prišiel na ihrisko, kompletne zmenil obraz hry. Zápas sa úplne zmenil,“povedal Holan?an.
„A myslím si, že každý ?lovek na štadióne to cítil podobne a musel si položi? otázku "?o sa tu stalo? Naozaj vidím dobre?".“Vieira sa stal na nieko?ko rokov hlavným motorom stredu po?a Arsenalu. Wenger priniesol do Anglicka nie?o iné a nové.
„Získaním Vieiru som získal v Anglicku kredit. Bol to pre ?udí šok. Bol ako džin, ktorý vystúpil zo zázra?nej lampy,“povedal Wenger.
Hoci sa život v Arsenale mal radikálne zmeni?, Wenger nechcel robi? súdy príliš rýchlo a svoju revolúciu nechcel za?a? skôr, ako sa kompletne zoznámil s prostredím a ?u?mi okolo seba.
1. október 1996. Wenger bol oficiálne prvýkrát v práci a celý de? strávil na tréningovom ihrisku. V priebehu nasledujúcich dvoch sezóne priniesol nieko?ko nových nápadov. Niektoré boli založené na vedeckých poznatkoch – odrádzanie od ?okoládových ty?iniek, revízia stravovacích návykov a príjmu tekutín (nebolo dôležité iba ?o jete a pijete, ale aj akým spôsobom) ?i zavedenie rôznych kondi?ných špecialít. Niektoré boli založené na zmene štýlu hry, zah??ajúce krátke tréningové semináre na vytvorenie futbalovej šablóny pre ofenzívne a silové po?atie hry. Posledným krokom bolo získanie nových hrá?ov, ktorí mali perfektne zapadnú? do jeho sklada?ky. Do klubu prišli hrá?i kalibru Marca Overmarsa ?i Nicolasa Anelku, ktorých rýchlos? bola no?nou morou obrancov súperov. A samozrejme Emmanuel Petit, ktorého defenzívne inštinkty a presné dlhé pasy boli ideálnou vo?bou pre podporu Vieiru v strede po?a. A tieto tri ingrediencie vytvorili ví?aznú kombináciu.
Tony Adams oslavuje gól pri výhre 4:0 nad Evertonom, klub v sezóne 1997/98 vybojoval titul
Pre Bergkampa bol príchod Wengera akýmsi mostom medzi futbalom z jeho holandskej minulosti a tvrdým a fyzicky náro?ným anglickým futbalom na ostrovoch. Vznikla dokonalá symbióza a Bergkamp sa za?al v Premier League strelecky výrazne presadzova?.
Všetko do seba perfektne zapadlo a Wenger vo svojej prvej celej sezóne na lavi?ke Arsenalu získal titul v Premier League i triumf v anglickom pohári FA Cup. Wenger si je vedomý, že futbal prináša príjemné ale aj náro?né chvíle. Double v sezóne 1997/98 si však naozaj vychutnal.
„Samozrejme. Je to dobrý pocit, ke? cítite, že váš tím je š?astný a užíva sa každú jednu minútu zápasu a nie je rozptylovaný žiadnym sebectvom alebo nejakou úzkos?ou z kone?ného výsledku,“povedal š?astný manažér.
Nádherné roky (1998-2006)
Wengerovu prvú dekádu v klube striedal úspech za úspechom. Vyskytli sa samozrejme aj sklamania. Medzi rokmi 1998 a 2002, v ktorých klub získal double, prišli tri sezóny, v ktorých Arsenal o titul bojoval, ale napokon skon?il vždy na druhej prie?ke za ve?kým rivalom z Manchesteru United. Prišlo i nieko?ko prehier v semifinálových ?i finálových dueloch. Rivalita s Alexom Fergusonom bola ve?mi intenzívna.
Celkovo však medzi rokmi 1996 až 2006, Arsenal vyhral trikrát Premier League, štyrikrát FA Cup, prvýkrát vo svojej histórii postúpil do finále Champions League a sezónu 2003/04 odohral bez jedinej ligovej prehry. Bola to úspešná éra, ktorá sa dala porovna? iba s pôsobením Herberta Chapmana pri klube v rokoch 1925 až 1934.
Bola to dekáda velkých Wengerových úspechov, s ktorými sa samozrejme teraz musí mera?. V uvedenom období nešlo iba o trofeje, ale aj ve?mi pôsobivý štýl hry, akým sa Arsenal prezentoval. Tím, ktorý mal vo svojom strede Thierryho Henryho v najlepších rokoch a ?alej výborného Dennisa Bergkampa, Roberta Piresa, Freddieho Ljungberga, Vieiru, Kanua a ve?a ?alších skvelých hrá?ov (nesmieme zabudnú? na nepriechodnú obranu, ktorá každý gól brala ako urážku), si získal množstvo obdivovate?ov.
Umiestnenie Arsenalu v Premier League pod Wengerom, nikdy mimo prvej štvorky
Hoci ide o manažéra, ktorý sa nerád pozerá smerom do minulosti, na éru "neporazite?ných" spomína ve?mi rád. Tím, ktorý za celú ligovú sezónu neprehral ani v jednom zápase, je zrejme vrcholom jeho kariéry.
„Bol to jeden z mojich snov,“povedal Wenger.
„Nau?il som sa, že môžete dosiahnu? aj to, o ?om si myslíte, že je nedosiahnute?né.“Wenger zanechal na hre Arsenalu svoju identitu a zna?ku, ktorá bola presným opakom "nudného Arsenalu", teda ozna?enia, ktorý si londýnsky klub niesol nieko?ko rokov. Je to nie?o, na ?o môže by? Wenger naozaj hrdý.
„Niekedy ke? sa rozprávam so zahrani?nými trénermi a opýtam sa na nejakého hrá?a a oni povedia "Toto nie je hrá? kvality Arsenalu", je to ten najvä?ší kompliment, ktorý môžem dosta?,“povedal Wenger.
‘Neporazite?ní’ oslavujú zisk titulu v máji 2004, za celú sezónu neprehrali ani v jednom ligovom zápase
Samozrejme, za 20 rokov nie každý prestup vyšiel pod?a predstáv. Na jednej strane Sol Campbell, na druhej Igors Stepanovs. Na jednej strane Robin van Persie, na druhej Francis Jeffers. Ale Wenger i každý fanúšik musel ozna?i? túto dekádu ako obrovský úspech. Francúz si latku nastavil naozaj vysoko.
Muži proti chlapcom (2006-2013)
Možno ide o náhodu a možno nie, ale dve kontrastné obdobia Wengerovej vlády v severnom Londýne, sprevádzalo s?ahovanie Arsenalu na nový štadión. Wenger miloval Highbury. Možno aj dnes je mužom, ktorý sa po ceste na Emirates zastaví pred starou fasádou East Stand na Avenell Road, aby si sentimentálne zaspomínal na krásne ?asy na starom štadióne.
Vedel však, že pres?ahovanie na nové miesto je základným stavebným kame?om toho, aby sa klubu posunul ?alej. Bolo treba komplexne zmodernizova? tréningové vybavenie, vybudova? modernú infraštruktúru a samozrejme zvýši? malú divácku kapacitu, ktorá bola problémom na Highbury. Každý de? chodil Wenger na stavenisko na London Colney, aby skontroloval aktuálny stav prác na štadióne.
Ke? sa Arsenal rozhodol opusti? svoj domov a bol pripravený presunú? sa na nové miesto, ktoré ho nakoniec stálo okolo 400 miliónov libier, Wenger vedel a akceptoval, že klub nebude môc? investova? ve?ké ?iastky do nových hrá?ov. ?o však nevedel bolo to, že plány Arsenalu prídu v ?ase, ke? do anglického futbalu za?nú vstupova? oligarchovia a miliardári, ktorí úplne pretransformujú prostredie anglickej najvyššej sú?aže.
„Cítil som sa, ako keby som išiel kame?mi proti gu?ometom,“povedal Wenger.
„?udia o tom nechceli po?u?. Chceli iba vyhráva? ligu.“Táto perióda sa ukázala by? najvä?šou klubovou výzvou, akú klub za posledné roky podstúpil.
Wenger vytvoril plán, ktorým chcel konkurova? obrovským finan?ným možnostiam ostatných klubov. Svoju dôveru vložil do mladíkov. Nápad bol odvážny: nájs? najlepších mladých hrá?ov, nainfikova? ich klubovým duchom a spolo?ne rozvíja? ich talent.
A takmer to fungovalo. Cesc Fabregas v mladom veku bol skvelý. Wenger bol presved?ený, že skupina hrá?ov, v ktorej boli aj Van Persie, Samir Nasri ?i Abou Diaby, má dostato?nú kvalitu, aby bola konkurencieschopná.
Najlepší strelci pod vedením Wengera
Projekt s mladíkmi sa však rozpadol. Bolo to pre Wengera asi najvä?šie sklamanie po?as jeho kariéry v Londýne. Najprv odišiel Fabregas s Nasrim, nasledoval ich Van Persie. Wenger bral tieto straty ve?mi osobne. Ideológia, ktorej veril, sa mu razom rozpadla ako dom?ek z kariet. Odchody svojich opôr dokázal len ve?mi ?ažko prekúsnu?. Wenger bol vždy manažérom, ktorý prechovával k svojim hrá?om ve?kú empatiu. Hoci to bolelo a manažéri z iných klubov ?asto zablokovali prestup svojich hviezdnych hrá?ov, Wenger veril, že je správne necha? hrá?a odís?, v prípade že už viac nechce za klub hra?.
Boli to pre Arsenal ve?ké straty, ktoré tímu prakticky znemožnili konkurova? najlepším klubom v Anglicku a pred Wengerom ?akali nové a ešte náro?nejšie výzvy.
Arsene Wenger dáva pokyny mladému Cescovi Fabregasovi v roku 2004
Nová nádej (2014-15)
Všetko je vecou perspektívy – ak pohár vidíte radšej spolovice plný ako poloprázdny, tak aj Wengerove náro?né sezóny bez trofejí môžete bra? ako sú?as? dlhodobého projektu. Francúzsky manažér mohol viackrát z Arsenalu odís?, no nikdy to neurobil. Ostal v klube a so stopercentnou oddanos?ou prijímal kritiku. A to všetko len preto, že verí vo svoj projekt a myšlienku, dokonca viac ako v trofeje, ktoré by vyzerali dobre v jeho životopise.
Wenger chce v klube dokon?i? svoju prácu, hoci dvanás? rokov bez ligového triumfu vyvoláva pochybnosti aj u tých najskalnejších fanúšikov. Tí si už nie sú istí, ?i je Wenger tým správnym ?lovekom, ktorý by Arsenal dokázal dosta? spä? na vrchol. Nieko?ko príležitostí už mal, viackrát bol blízko, no nikdy to nebol stopercentný zásah.
Francúz po?as týchto snáh zažil aj ponižujúce momenty – napríklad porážka 8:2 od nenávideného Manchesteru, ale aj súboje s Chelsea, v ktorých mal vä?šinou navrch Mourinho, ?o si portugalský manažér patri?ne vychutnával.
Frustrovaný Arsene Wenger pri prehre Arsenalu 2:8 s Manchesterom United v auguste 2011
„Ak nevyhrávate, ste zodpovedný za mnoho neš?astných ?udí. Niekedy je lepšie na to nemyslie?. Ani nechodievam von, radšej ostávam doma a vymýš?am, ako ?o najviac pomôc? klubu. Niekedy však mám slabšie chvíle – najmä, ke? prehráme vonku a vidím všetkých tých fanúšikov, ktorí minuli ve?a pe?azí a cestovali 500 alebo tisíc mí? po Európe... Musíte si vytvori? istý odstup. Profesionalita u m?a vždy zví?azí a za?nem h?ada? dôvod prehry,“povedal raz Wenger na to, ako vníma prehry.
Dve desa?ro?ia Arsena Wengera v Arsenale
Aj preto sa mu ur?ite u?avilo, ke? vo finále FA Cup-u v roku 2014 kone?ne pocítil chu? finálovej výhry. Arsenal prehrával 2:0, no napokon dal tri góly a po pred?žení získal anglický pohár. Wenger tvrdí, že tento moment bol ve?mi dôležitý pre celý tím, ktorý ?ažko znášal tlak z toho, že dlhé roky nevyhral žiadnu trofej.
Arsenal FA Cup vyhral aj o rok neskôr a klub sa vrátil na tú správnu ko?aj. Do klubu za?ali prichádza? ve?ké mená ako Mesut Özil a Alexis Sánchez a ambície klubu aj francúzskeho manažéra za?ali stúpa?.
Selfie Aarona Ramseyho a Santiho Cazorlu po triumfe Arsenalu vo finále FA Cup-u 2015
Nezni?ite?ný Francúz (2015-16)
Wenger si pred 20 rokmi myslel, že v Londýne strávi maximálne tri ?i štyri roky. Dnes je september 2016 a on je stále manažérom kanonierov. Musel sa síce spamäta? z nieko?kých silných úderov, no vždy sa vrátil do ringu.
Hovorí, že mu pomáha túžba po ví?azstve:
„Prežijem, iba ak túžim vyhra?. Len ak všetku svoju energiu sústredíme na ví?azstvo, tak máme šancu vyhra?. Ak sa na to nesústredím ?o i len jeden de?, cítim sa previnilo. Roky ma nau?ili, že malé detaily rozhodujú o ví?azstve.“Wenger hovorí, že chu? vyhráva? sa stala sú?as?ou jeho povahy a futbalu podria?uje celý svoj život. Tvrdí, že žiadny manažér nemôže by? š?astný, ak nevyhráva.
Aj ke? ho mnohí kritizujú, Wenger má plnú dôveru majite?a klubu a predstavenstva. Práve ich dôvera mu nazna?uje, že jeho práca na Emirates Stadium sa ešte neskon?ila. U fanúšikov to také jednozna?ne nie je, no vä?šina cíti lojalitu vo?i mužovi, ktorý klubu obetoval svoj život.
Zmiešané pocity majú aj niektorí bývalí hrá?i, ktorí v Arsenale strávili najdôležitejšie momenty svojej kariéry. Wenger je odmeraný a aj od tých najdôležitejších hrá?ov si zvykne drža? odstup. Dôkazom je to, že do klubu si neprizval Vieiru, Bergkampa ani Henryho – bývalých hrá?ov, ktorí za?ínajú svoje trénerské kariéry a ur?ite by sa ve?mi radi vrátili na miesto, kde sa najviac preslávili. Aj medzi hviezdami sa však nájdu hrá?i, ktorí na Wengera nepovedia jedno škaredé slovo, ako napríklad Robert Pires ?i Ray Parlour.
Arsene Wenger pri prehre 3:4 s Liverpoolom v úvodnom zápase sezóny 2016/17
?o vä?šina ?udí nevidí je osobná stránka Wengera a jeho nespochybnite?né kvality, ktoré ho pri kormidle udržali nieko?ko rokov. Jeho inteligencia, jeho dôvera v ?udí, ktorú ho obklopujú (niekedy až príliš ve?a dôvery), jeho odhodlanie a humor, vytvárajú naozajstnú osobnos?. Je to ve?mi zábavný ?lovek a nemá problém zasmia? sa aj na sebe.
„Je to naozaj múdry muž s obrovskou dávkou empatie. Je to ale aj chodiaca katastrofa. Nie?o sa mu podarilo vyrobi? každý de?,“povedal so smiechom bývalý hrá? Arsenalu Ray Parlour.
Budúcnos? (2016-?)
V dnešnej ére, ke? sa úspech o?akáva okamžite, je tlak na manažéra obrovský a prakticky neustály. Pri 20-ro?nom manželstve je úplne prirodzené, že prichádzajú chvíle radosti, ale aj chvíle frustrácie. Momenty, kedy vám fanúšikovia absolútne dôverujú a chvíle, ke? prichádzajú na rad zúrivé obavy. Dnešný "Wengerometer" ur?ite nedosahuje výšok, ako tomu bolo v minulosti. Jeho príbeh v Arsenale je rozdelený na dve dejstvá. Prvé bolo obrovským úspechom a druhé bolo ove?a viac komplikovanejšie – možno až tak komplikované, že vä?šina fanúšikov už zabudla na to, aká úspešná bola jeho prvá dekáda pri klube.
Posledné dejstvo ešte musí by? napísané. Aktuálny kontrakt kon?í francúzskemu manažérovi na konci sezóny a všetko závisí iba na ?om. Ako Wenger hovorí, Arsenal je klubom jeho života.
„?o sa mi na Arsenale pá?i a som na to ve?mi hrdý je to, že klub rešpektuje tradi?né hodnoty a zárove? sa neobáva krokov smerom vpred,“povedal Wenger.
„Verím, že za posledných 15 až 20 rokov sme toho spolu zažili ve?a – fantastiké obdobia, zložité obdobia - zostal som v klube, lebo mám k tomuto všetkému ve?ký rešpekt.“Nech sa stane ?oko?vek, Wenger bude posledným manažérom svojho druhu. Priemerná životnos? manažéra v anglickom profesionálnom futbale je aktuálne 13 mesiacov. Manažéra, ktorý bude pôsobi? na lavi?ke klubu 20 rokov už medzi elitou pravdepodobne neuvidíme.