Prezývali ho El Beatle, bol elegantný, pre ženy prí?ažlivý a vyzeral skôr ako popstar. Niektorí obrancovia si azda doteraz prezerajú staré záznamy a pýtajú sa, ako mohol cez nich prejs? tak šikovne a jednoducho. Škoda, že súperov terorizoval príliš krátko a nesústredil sa iba na futbal.
Našiel som génia
V kalendári svietil 22. máj 1946. Neuplynul ani celý jeden rok od konca Druhej svetovej vojny, no v Belfaste sa v spomínaný de? narodil "terorista" futbalových trávnikov. Malý chlap?ek dostal meno George a bol prvým die?a?om Richarda "Dickieho" Besta a Anne Best. Detstvo prežil v Cregaghu, vo východnej ?asti Belfastu.
Tínedžer George neoplýval nijak špeciálnou výškou, ve? mal iba 175 centimetrov. Glentoran, miestny klub z Belfastu, ho dokonca odmietol, bol pre nich malý a ?ahký. Dlho mu nebola predpovedaná úspešná kariéra futbalistu, práve pre jeho malý vzrast. Ale nik nie je neomylný a presne tento prípad to dokazuje. Ke? mal 15 rokov, všimol si ho skaut Manchestru United Bob Bishop a legendárnemu manažérovi Mattovi Busbymu odoslal telegram v taktomto znení:
„Myslím, že som ti našiel génia.“O pár mesiacov sa ukázalo, že zrak pána Bishopa bol doslova orlí, i ke? taký talent asi iba tak nešlo prehliadnu?.
Po istom ?ase si bez rodi?ov zvykol a raz im aj zaslal list o zážitkoch a skúsenostiach po boku najvä?ších hviezd tímu. V jednom z dokumentov si Harry Gregg, ktorý za United odchytal 210 zápasov, spomína.
„V tréningu mi dal taký gól, že som nevedel, ako sa mu to podarilo. No dal ešte jeden a potom aj tretí. Ešte raz to urobíš a zlomím ti krk,“so zna?nou dávkou humoru vtipkoval vtedy ešte s tínedžerom severoírsky brankár.
Nesporný talent mu vyniesol debut v prvom tíme, vtedy mal iba 17 rokov. Bolo to v septembri 1963 proti West Bromwichu. Po tomto zápase absolvoval istý ?as v rezervnom tíme, ale neskôr sa už naplno prepracoval do prvého mužstva. V tom ?ase za?al dozrieva? tím, ktorý nazývali "The Busby Babes" (Busbyho deti). Ako je všeobecne známe, išlo o novozložené mužstvo vrátane nieko?kých hrdinov z mníchovskej tragédie v roku 1958, kedy sa vracali United domov po úspešnom zápase v Belehrade.
Sú?as?ou tohto zoskupenia bol aj ikonický triplet z ostrovov v zložení Denis Law - Bobby Charlton - George Best. V sú?te nastúpili v ?ervenom drese na 1276 zápasov a strelili 507 gólov. Ne?udo, že boli svojím klubom naveky zve?není, ich sochy sú umiestnené priamo pred Old Traffordom ved?a seba. Dodnes sa na nich spomína s rados?ou a úsmevom na perách, potvrdili by to hlavne pamätníci, ktorí videli slávne trio pohromade a naživo.
Vrcholom Bestovej, bohužia?, príliš krátkej kariéry, bol pamätný gól vo finále Európskeho pohára majstrov 1968 proti Benfice Lisabon v pred?žení. V tom zápase to bolo dokonalé znovuzrodenie Manchestru United. Len pre pripomenutie, desa? rokov predtým (6. februára 1958) prišli Diabli takmer o celý tím vinou zdrvujúceho leteckého neš?astia.
Ženy, alkohol a koniec kariéry v mladom veku
O tom, že Best bol výnimo?ným zjavom v histórii futbalu, azda netreba špekulova?. Je však verejným tajomstvom a doteraz nepochopite?ne smutnou vecou, že charizmatický Severný Ír mal na viac, ale pod?a všetkého mu sta?ilo by? iba jedným z najlepších a užíva? si slávu. Problémy mimo ihriska sa po neprehliadnute?ných výkonoch na trávniku ?oraz viac stup?ovali a takýto stav bol neudržate?ný.
Tvár Georgea Besta vzbudzovala v o?iach žien nadšenie, pretože bol pre ne prí?ažlivý. Sympatickému dvadsiatnikovi to, pochopite?ne, lichotilo. Záujem o?ho mali aj módne ?asopisy, v nich sa dokonca objavoval údajne viac ako v tých s futbalovou tematikou. Jeho neoby?ajná osobnos? na zelenej tráve, no aj mimo nej, mu zvýšili sebavedomie až do takej miery, že ani osoba Sira Matta Busbyho si s nespratným egocentrikom niekedy doslova nevedel da? rady.
Busby sa snažil vysporiada? s Bestom všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi, ale ni? nezabralo. Škótsky manažér vyskúšal tichý dohovor ako otec so synom, taktiež hlasný krik a dôrazné napomenutie, neskôr trest ?i pokutu. Best si však neuvedomoval svoje chyby a vinu si nikdy nechcel prizna?. Ke? ho v roku 1974 manažér Tommy Docherty suspendoval za neskorý príchod a nenominoval ho na zápas, El Beatle sa nahnevane ohradil. Presne tak, ako ho k tomu predur?ovalo jeho mimoriadne nafúkané a vysoké ego.
„Ak nebudem hra? dnes, tak potom už nikdy.“Ke?že v každom tímovom športe platí heslo "žiadny hrá? nie je viac ako klub", táto aféra definitívne uzavrela jeho kariéru. Z Manchestru United odišiel ako 27-ro?ný.
Futbalu venoval pozornos?, ale správaním naozaj pripomínal skôr popovú hviezdu. ?asto si vychádzal po ve?eroch von, balil ženy, ktoré mu nedokázali odola?, prežil stovky ve?erov v alkoholickom opojení a v spolo?nosti krásnych diev?at. Po?as pôsobenia v USA dokonca ukradol neznámej žene z kabelky peniaze len preto, aby si objednal drink. Po odchode z Anglicka sa potuloval po Amerike, vrátil sa do slabších anglických klubov, ale vrchol svojej kariéry jednozna?ne dosiahol na Old Trafforde.
Neudržate?ný stav a príliš skoré úmrtie
Jeho genialitu na hracej ploche uvideli naposledy priaznivci v americkom San José, kde odohral za miestnych Earthquakes dve sezóny. Podotýkam, že problémy s alkoholom sa ?oraz viac preh?bili, no absolútny vrchol dosiahli až neskôr. Nezvládnutý status hviezdy sa prejavil po konci kariéry. Best preflámoval ?alšie noci, aby neskôr vyhlásil bankrot, dokonca si dovolil sadnú? za volant pod vplyvom alkoholu. Aby toho nebolo málo, skolabovalo mu aj druhé manželstvo.
Tak, ako Best žil po celý život, tak sa mu neskôr všetko vrátilo do poslednej kvapky. Pokra?oval v neprestajnom pití a na jese? 2005 sa mu prihodilo to, o ?o si koledoval. Hospitalizovali ho v londýnskej nemocnici a postupne mu zlyhali viaceré orgány. V októbri 2005 sa u neho objavila infekcia obli?iek. V opatere doktorov strávil dva mesiace, ale 25. novembra mu už nik nedokázal pomôc?. V ten de?, definitívne vydýchol naposledy a plame? zhasol. Zomrel na zlyhanie nieko?kých životných orgánov a predovšetkým infekciu pe?ene, ktorá bola v závere života tvrdá ako asfalt.
K Bestovi doteraz vzhliadajú všetky futbalové legendy a ?asto je ozna?ovaný spolu s Pelém a Maradonom k trom najlepším hrá?om histórie. Názory sa môžu množi?, je to na každom, kam ho zaradí. Jedno je však isté a ide o smutnú pravdu. Keby bol George Best ctižiadostivejší, skromnejší, odhodlanejší a vedel by sa pre futbal viac obetova?, mohol v ?om dosiahnu? ove?a viac. Severné Írsko sa možno raz do?ká takého neoby?ajného talentu, akým bol Best a trebárs ho dovedie na európsky ?i svetový šampionát. Tak, ako sa to podarilo prednedávnom Garethovi Baleovi v drese Walesu.
Vždy milovaný a pamätaný, George Best.