Po návšteve Craven Cottage, White Hart Lane, Stamford Bridge, Upton Parku i Theatre of Dreams nadišiel konečne ten čas pričuchnúť ďalšej vysnívanej tráve. Volal siedmy najväčší futbalový štadión krajiny Williama Dobyvateľa. Volal Anfield Road.LIVERPOOL – QPRNa ikonickú piaď zeme anglického i svetového futbalu, rozprestierajúcu svojich 101 x 68 metrov v oblasti Stanley Parku, sme dorazili v sobotu pred obedom. Číslo na lístku ukazovalo 47 libier a nevyzeralo zle iba pre tých, čo nevedia, že štyridsaťsedmu treba násobiť aspoň trojkou, peniaze ale nikdy neboli všetko. Skúste zohnať “once in a lifetime” lístky na 40-tisícovú šouku so Stevenom G., a to nielen v našom prípade tú poslednú.
Májový dážď bol chladný jak bozk frigídnej sfingy, pri úvodnej You Never Walk Alone ale človek zabudne i na zimné spoďare pod džínami. Zatiaľčo sa v Londýne rodí nová princezná, s partiou sledujeme na rozprávkovej tráve Anfield Road rozcvičku, unikátny futbalový galakoncert na fanúšikovskej dlani. Aj tu platí, že z desiatich metrov za Greenovou bránou vyzerá futbal ozaj o dosť inak ako ten v telke. 93-kilový Robert Green predvádza svoju kompletnú brankársku abecedu, pri ktorej mi neujde ani kŕčová žila na gólmanovom pravom lýtku. Bitkár Joey Barton páli k tyči, potom pod vinkel a dav modrobielych fans z Londýna vedľa na tribúne hrmí žasom. Wright-Phillips je ešte menší ako keď som ho naposledy videl v Chelsea, 183-centimetrový Zamora zas oveľa vyziabnutejší ako keď kopal vo Fulhame. A Richard Dunne naživo vás definitívne a poľahky presvedčí o tom, že profi futbalistom sa môže pri istej dávke fantázie stať i váš otec.
V tíme Reds citeľne absentuje Sturridge, človek ale nemôže mať hneď a vždy a všetko. Ibe je dravec, Coutinho či Sterling zas vypiplaní hračičkári, pri ktorých pochopíte, prečo sa spolu s vami hypnoticky dvíha ľudská supermasa na červenej tribúne. Škrtel tlačí na pílu, Brendanovi chvála, že nepostavil Kola. A zatiaľčo Lambert schytá z tribúny „fuk-ooofff Lambert“ kedy chce, Gerrard je tu bôžik, ktorý si smie dovoliť okrem nepremenej penalty už len úplne všetko. Jeho charizmu cítiť na každom sedadle Anfield Road, jeho večnosť je skrytá v každej kvapke dažďa padnúcej na pažiť Anfield. Nebom sa vlečie helikoptéra a za ňou Rodgers Out Rafa In. Miestni píšu, že vraj ju riadil sám Rafa. Veličenstvo futbal
Zápas má nesporné kvality, i keď tu kope obyčajný QPR, už dnes jasne z Premier League vypadávajúce mužstvo. Červená karta, nepremenená penalta, tri góly /konečný stav 2:1/ a samotná sila atmosféry vás skrz zážitok samotný napumpuje energiou do nových dní. Ferovo gesto po vyrovnávajúcom góle, kedy podporí Ria Ferdinanda, strativšieho po boji s rakovinou manželku vás definitívne presvedčí o tom, že táto hra je ako život, kde by nik nemal kráčať sám. Anfield nesklamal, a ja mu za to z duše ďakujem.
O futbalovom kráľovi je na ostrovoch rozhodnuté, Jose je ním zaslúžene, darmo tu mnohí kričia že "Winning ugly is for losers" ... Dráma na špici stratila hrot, o to viac sa v ďalšom kole zameriame na opačný koniec tabuľky. Bude sa tam na čo tešiť. Pre koho ako, of cross:)
Dopremierligovania, bratia a sestry futbalisti...