Aktuálny ročník vyzerá pre mužstvo Blues veľmi priaznivo. Portugalský manažér Modrých José Mourinho je blízko k vytúženému titulu, avšak netreba nič podceňovať. Varovným prstom pre londýnsky celok by mal byť pohľad do histórie...Víkendové víťazstvo Chelsea nad Manchestrom United 1:0 znamená pre Modrých výraznejšie šance na zisk ligového titulu. Pred druhým celkom tabuľky Arsenalom má miliardársky celok bohatého Rusa Romana Abramoviča náskok desiatich bodov.
Napriek prehre na Stamford Bridge však ešte netreba odpisovať ani manchesterský celok Červených diablov, ktorí strácajú na druhých Kanonierov jeden bod. Treba však pripomenúť, že vedúca Chelsea má stále jeden zápas k dobru pred všetkými svojimi prenasledovateľmi, čo zvyšuje príležitosť na dosiahnutie titulu do ohromných výšin.
Pýtate sa, kde sa podel Manchester City? V druhej polovici sezóny je forma tímu Citizens mimoriadne zlá. Pellegrinovcom sa nedarí výsledkovo ani herne, a do boja o triumf už pravdepodobne neprehovoria.
Šesť nadchádzajúcich ligových stretnutí znamená, že Modrí potrebujú vo svojich zostávajúcich súbojov vyhrať tri razy, aby boli po piatich rokoch znova korunovaní ako noví anglickí šampióni.
Chelsea by mala byť ale stále v pozore. Ponúkame totiž pohľad na mužstvá, ktoré mali titul už takmer vo vrecku, ten im však zo zovretia rúk nakoniec vyfučal a mužstvám tak zostali len oči pre plač...
Manchester United 2011/2012
„Vo futbale je koniec až v momente, kedy sa skončí sezóna. Predtým sa môžete dostať ešte na miesto, z ktorého sa môžete vyšplhať hore. Z tohto dôvodu sa vždy domnievam, že vždy sa dá vyhrať.“Tieto slová vyslovil síce vtedajší taliansky tréner Citizens Roberto Mancini, ale nezneli príliš odhodlane a presvedčivo. Manažér Manchestru City totiž sledoval, ako jeho zverenci podľahli Arsenalu 0:1, v dôsledku čoho nechali pred sebou o osem bodov vedúci Manchester United, ktorému zostávalo do konca ročníka odohrať ešte 6 zápasov.
Kormidelník Red Devils sir Alex Ferguson varoval pred samoľúbosťou, pretože jeho tím zrazu začal hrať ustráchane. United vyhral len jeden zo svojich nadchádzajúcich štyroch stretnutí. Prekvapením bola tesná prehra 0:1 na pôde Wiganu. Čoskoro nasledovala vysoká a šialená remíza s Evertonom 4:4.
Sky Blues zmazali strácajúcu priepasť skvelými výsledkami proti West Bromu, Norwichu a Wolverhamptonu. Následne prišlo derby s konkurenčným tímom Červených diablov, ktoré rozhodol jediným presným zásahom súčasný kapitán City Vincent Kompany. Red Devils sa po prehre ocitli na druhej priečke, čo bolo nevysvetliteľným skratom.
Nasledovali dva zápasy, ktoré oba tímy zvládli. Manciniho chlapci o svojom sladkom prvom titule Premier League rozhodli až v posledný hrací deň. Po výhre 3:2 nad londýnskym QPR, kedy ešte v 89. minúte prehrávali šokujúco 1:2, na Etihad Stadium vyrazili všetkým priaznivcom fantastickým otočením skóre dych. A čo United? Azda doteraz sa mufanúšikovia posmievajú za obrovské zlyhanie...
Ipswich Town 1980/1981, 1981/1982
Ak budeme parafrázovať írskeho básnika, dramatika a prozaika Oscara Wilda, znelo by to asi nasledovane: Stratiť jedno zdanlivo neprekonateľné vedenie v boji Prvej divízie možno považovať za nešťastie, stratiť dve sezóny je už nedbanlivosťou.
V ročníku 1980/81 sa začal písať nelichotivý osud Ipswich. Tím prehral z posledných desiatich stretnutí ligy až sedemkrát, vďaka čomu klesli Tractor Boys z čela tabuľky až na ôsme miesto. Ospravedlnením mužstva Bobbyho Robsona bol fakt, že celok vyhral aspoň Pohár UEFA, čo bolo pre priaznivcov klubu malou satisfakciou. Ipswich sa z chybnej lekcie nepoučil, a o rok neskôr sa podobná zopakovala znova.
Do konca januára 1982 viedlo mužstvo ligu tri zápasy pred koncom súťaže s trojbodovým náskokom. V zápase na liverpoolskom Anfield však Town totálne vyhoreli, keď podľahli Reds 0:4. Červení boli pred zápasom v pozícii eventuálneho budúceho šampióna, avšak vďaka triumfu sa k zisku majstrovskej trofeje už definitívne priblížili.
Liverpoolske mužstvo Boba Paisleyho nakoniec ukončilo ročník v pozícii šampiónov pred rivalom z Ipswichu, s náskokom štyroch bodov.
Newcastle United 1995/1996
Kevin Keegan vyhral s reprezentáciou Albionu 63. zápas, získal deväť prestížnych trofejí, stal sa dvakrát Európskym futbalistom roka, avšak ak ho ľudia požiadali, aby svoju kariéru zhrnul do jednej vety, povedal:
„Bol by som šťastný, ak by sme ich vtedy porazili“.Svoju chladnú hlavu stratil spomínaný manažér Newcastlu v narýchlo "zbúchanom" rozhovore v tuneli po stretnutí Strák s Leedsom, ktorý vyhrali Magpies 1:0. Pred zápasom manažér United Alex Ferguson mužstvo Newcastlu podpichoval a spochybňoval jeho motiváciu.
Práve vtedy sa črtal nový začiatok Fergieho tímu. United ukázal obrovskú hru s mysľou, ktorá hráčov doviedla do cieľa pretekov o titul ako prvých.
V polovici januára mali The Toon na čele ligy náskok dvanástich bodov, ale chaotická taktika v ďalších konfrontáciách bola kľúčom ku konečnému neúspechu. Straky bodovo klesali vďaka nezvládnutým ôsmim zápasom zo svojich 13 posledných stretnutí.
Na druhej strane, Red Devils vyhrali svojich 19 zápasov z posledných 21 stretnutí v domácej lige a FA Cupe, vďaka čomu do klubovej vitríny putovalo ich druhé double z vybojovaných troch v doterajšej histórii klubu.
Manchester United 1971/1972
V roku 1974 utrpel United prvý zostup od obdobia vojny a mnohí verili, že dôrazná kapitulácia v boji o titul v sezóne 1971/72 motivuje manchesterských hráčov v razantnom a rýchlom návrate medzi anglickú elitu.
Nachádzame sa na začiatku decembra a Red Devils sú s náskokom piatich bodov na vrchole tabuľky. Červení diabli sa ale zrazu vydali na trojmesačný beh kľukatými uličkami. Z pozície lídra klesali aj pod deviate miesto tabuľky. Tri po sebe idúce víťazstvá v marci situáciu klubu z Old Trafford čiastočne vylepšili.
Následne však Frank O´Farrell v posledných ôsmich účinkovaniach doviedol tím len k dvom víťazstvám, čím United finišovali na konci sezóny na ôsmej pozícii.
Upadajúce mužstvo Manchestru v ďalšej sezóne skončilo na 18. mieste, avšak už v nasledujúcej sa degradácia definitívne prejavila do zostupu, ktorému sa nedalo vyhnúť. Osud bol definitívne spečatený po aprílovej prehre v roku 1974, keď doma United prehral s mestským konkurentom City 0:1 vďaka presnému zásahu Denisa Lawa.
Arsenal 2002/2003
Po majstrovskom titule z predchádzajúceho ročníka boli na dobrej nôte naladení hráči Gunners aj v ďalšej sezóne. Na začiatok treba podotknúť, že ak by Kanonieri v spomínanom ročníku uspeli, mohli byť jedným z najväčších tímov v histórii anglickej súťaže.
Arsenalu by sa totiž mohla podariť veľká vec - zisk troch po sebe idúcich titulov (Gunners totiž vybojovali ligový skalp aj v ročníku 2003/2004), čo by v Londýne oslavovali fanúšikovia klubu možno aj dodnes. Ligový hetrik sa, bohužiaľ, nekonal!
Na začiatku marca 2003 mali wengerovci luxusný náskok 8 bodov a zdalo sa, že už nič nezabráni Kanonierom udržať si pohodlné líderské vedenie, ktoré bolo také bodovo priaznivé od čias éry Herberta Chapmana.
Po víťazstve 2:0 nad Athleticom Charlton začala dokonca jedna stávková spoločnosť vyplácať peniaze klientom za víťazstvo Arsenalu v lige.
Francúzsky kouč Arsene Wenger ale nenaordinoval svojim chlapcom dokonalý taktický plán. V posledných deviatich zápasov hráči Arsenalu stratili body v piatich dueloch, vrátane kľúčovej májovej rany proti o záchranu bojujúcemu Leedsu (2:3), čo Manchester United využil neúprosným spôsobom.
Po 1. vianočnom sviatku, nazývanom na Ostrovoch aj Boxing Day, neprehrali Červení diabli ani jeden zo svojich 18 zápasov, získali až 48 bodov z možných 54, a otočili deficit ôsmich bodov vo svoj prospech, keď si vybojovali titul prostredníctvom päťbodového rozdielu.
Burnley 1961/1962
Na začiatku marca 1962 to vyzeralo pre zverencov manažéra Harryho Pottsa priam rozprávkovo. Štyri body náskoku, a k tomu zápas k dobru, naznačovali pre šampiónov z ročníka 1959/1960 výrazné šance na opätovný zisk titulu..
Nezastaviteľný stroj Burnley bol silný predovšetkým vo vlastnom domovskom stánku Turf Moor, kde z 15 stretnutí triumfoval až 13-krát. Najmä víťazstvá nad Manchestrom City 6:3, Birminghamom 7:1, či demolácia West Hamu 6:0, boli jasným dôkazom, že mužstvo The Clarets má tie najvyššie ambície.
Po stretnutí s Kladivármi akoby kolesá Burnley zapadli. Muži trénera Pottsa sa úplne zrútili. V záverečných 13 zápasoch sa tešili z trojbodového zápisu len dva razy.
Skutočnosť, že z prvého miesta klesli na druhú priečku s tým, že na šampiónov z Ipswichu, ktorý viedol Alf Ramsey, stratili len tri body, je zarážajúca. Zároveň je to dôkaz, že dovtedy boli dominantným celkom, veď úctyhodný počet 101 strelených gólov hovorí za všetko. Aj tak však skončili s prázdnymi rukami.
Bolesť z toho, že nezískali ligový titul, bola o to frustrujúcejšia a bolestivejšia, že sa Burnley nepodarilo triumfovať ani vo finále FA Cupu, v ktorom podľahlo tottenhamským Kohútom výsledkom 1:3.
Leeds United a Manchester United 2001/2002
Pohľad na konečnú tabuľku spomínanej sezóny naznačuje, že triumf Arsenalu s výrazným sedembodovým náskokom pred druhým Liverpoolu, sa rodil pomerne pohodlne a jednoznačne.
Nie je však tomu celkom tak. Gunners profitovali z alarmujúcich prepadov dvoch severných celkov, ktoré mali katastrofálnu jar.
Leeds viedol ligu na prelome roka, ale kapitulácia v Cardiffe počas zápasu FA Cup mala neskorší následok toho, že z nasledujúcich 7 zápasov ligy mužstvo získalo na tabuľkové konto žalostné štyri body. Neskoršie tri prehry v zostávajúcich zápasov Premier League viedli k pádu na piate miesto, kde bola strata na korunovaných majstrov Anglicka až neuveriteľných 21 bodov.
Keď sa Leeds pošmykol, „pole position“ obsadil na malú chvíľu Manchester United. Avšak chyby v marcových zápasoch proti Derby a Middlesbrough dali nádej londýnskemu Arsenalu. Vo vzájomnom stretnutí zariadil na Old Trafforde jediným presným zásahom titul pre Arsenal Sylvain Wiltord.
Deprimovaní muži Fergieho skončili tretí, o tri body za vícemajstrami z Liverpoolu, a so stratou desiatich bodov na kráľov z Arsenalu.
Foto: Reuters