Mnohí futbaloví ?i športoví fanúšikovia majú sny. Tieto sa ale niekedy nesplnia za celý život. Sú ale aj takí, ktorým to vyjde a svoje milované mužstvo uvidia na vlastné o?i, hoci aj nie na domácom štadióne. V nede?u 8. februára som sa aj ja zaradil do tejto skupiny.Letenka pripravená, lístky taktiež, môže sa vyrazi? na popradské letisko. Sobotný ve?er, 7. februára o 18:15 vyštartovalo lietadlo z mesta pod Tatrami do Lutonu. Na jeho palube som sedel aj ja s mojim bratrancom. Ja som dlhoro?ný fanúšik Manchestru United, on zase drží palce Kladivárom. Doteraz sme ale nikdy nevideli naše ob?úbené tímy v akcii. Bolo na?ase to zmeni?.
Po dvoch hodinách pristálo lietadlo na letisku v meste Luton nie?o po deviatej hodine britského ?asu. No zatia? som si ve?kú udalos? nejak nedával dohromady. V nede?u po prebudení som si však uvedomil: "Dnes je ten de? D, a ja ich kone?ne uvidím na vlastné o?i!"Asi dve hodiny pred zápasom sme sa od Wembley Parku presunuli metrom do Upton Parku, pochopite?ne metrom. Ak ste išli práve podzemným vlá?ikom smerujúcim blízko Upton Parku a náhodou by ste nevedeli, kadia? si to máte nasmerova? k štadiónu, tak žiaden strach. Do vagónov nastupovali fanúšikovia oble?ení v klubových farbách The Hammers. Jednoducho ste nemohli zablúdi?. Zrovna ja som mal to š?astie, že som nastúpil do vagónu s fanúšikmi Manchestru United, ktorí sa už zna?ne podgurážení alkoholom bavili a vyspevovali chorály.
Po opustení stanice metra bolo jasné, o ?o ide. Davy fanúšikov prúdili po ulici smerom k štadiónu. Na oboch stranách cesty malé fanshopy ponúkajúce šály, odznaky, ?apice a všeli?o iné. Už sa to blíži, o malú chví?u vstúpim do areálu štadióna, na ktorom sa hrá najlepšia futbalová liga sveta.
Prvé prekvapenie prišlo pred vstupom na samotný štadión. Pri turniketoch žiadne kontroly, ozbrojení ochrankári, nijaké osobné kontroly, ?i ten alebo onen neskrýva pyrotechniku alebo iné nebezpe?né predmety. Darmo, anglický futbalový fanúšik si je vedomý trestu v prípade výtržností na futbale. Doživotný zákaz je, myslím si, dostato?ne vysoký trest, aby si každý rozmyslel, ?i bude nespratný.
Upton Park má svoj vek, hoci sa rekonštruoval do sú?asnej podoby, na pevnom mieste stojí už od roku 1904. Strecha to jasne dokumentuje, ale to rozhodne nemohlo pokazi? zážitok z prvého zápasu Premier League v živote. Prišli sme 30 minút pred za?iatkom zápasu, pohodlne sa usadili a nasávali sme atmosféru. Mužstvá odišli po rozcvi?ke do kabín, hlásate? ohlásil zostavy oboch tímov a po nich zneli štadiónom bubliny. Kto nevie, o ?o ide, je to hymna West Hamu United. Viac ako 30 tisíc fanúšikov za?alo spieva? jednotne hymnu svojich milá?ikov, vtedy by aj najvä?ší nepriate? musel ma? zimomriavky, špeciálne niekto, kto bol na anglickej lige po prvý raz v živote.
Domáci nastúpili s ve?kou vervou a nez?akli sa mena svojho súpera a už v prvom pol?ase mohli nieko?kokrát potresta? podpriemerný výkon Manchestru. Po?as prvých 45 minút ma jeden ?lovek presvied?al, že to, ?o vidím každý týžde? v televízii, nie je žiadna náhoda. Áno, David De Gea vyrástol v brankára svetovej extratriedy a iba v?aka jeho bravúrnym a pohotovým zákrokom bol stav po prvom pol?ase bezgólový.
Kde sa prvý pol?as skon?il, tam sa druhý aj za?al. Kouyaté dostal ve?a priestoru a otvoril gólový ú?et. Potom sa ale West Ham ve?mi stiahol a po nieko?kých šanciach sa Diabli do?kali v nadstavenom ?ase, k žrdi to upratal Daley Blind a hos?ujúci sektor fanúšikov Manchestru United takmer spadol. Remíza bola pod?a všetkého zaslúžená, ale treba poveda?, že West Ham mal za stavu 1:0 príležitosti na dorazenie súpera.
Vyjs? zo štadióna trvalo tak asi 20 minút, davy smerujúce do fanshopu West Hamu by sa nedali spo?íta? na desiatkach rúk. O metre ani nehovorím. S príjemným pocitom som si líhal v nede?u ve?er do hotelovej postele. Ešte sa to ale neskon?ilo......Pondelkové ráno bolo špeciálne, nie?ím špecifické. ?akala nás totiž Wembley Tour. Z názvu vám asi došlo, že sme boli v tom najkrajšom futbalovom chráme na svete. By? v Londýne a nenavštívi? miesto, akým je Wembley, by bolo trestuhodné. Od za?iatku tour som nadobúdal pocit, že som na vrchole futbalového neba. Zo všetkých strán na vás dýcha ve?kolepos?, bohatá história, hrdos? samotných Angli?anov na ich svätostánok. Posadi? sa na miesto, kde sedeli také osobnosti sú?asného futbalu ako Rooney, Messi, Iniesta, Lampard ?i Gerrard.
Najvyšší bod futbalového "orgazmu" prišiel v momente, ke? som vstúpil na tribúnu slávneho Wembley. Mal som na dlani 90 tisíc miest, nie?o ?ažko opísate?né. Ak existuje jedno jediné miesto na svete, kde by mal pravý fanúšik futbalu zavíta?, tak je to bezpochyby Wembley.
Osobná návšteva štadióna sa nevyrovná pozeraniu v TV, ani žiadnym fotkám. Sú veci, ktoré treba zaži? na vlastnej koži. Ak niekto váha, ?i navštívi? Premier League ?i Wembley, tak vám odpoviem ve?mi jasne a stru?ne. Áno, nie je na ?o ?aka?. Ide o zážitok, ktorý si budete pamäta? aj vtedy, ak náhodou stratíte pamä?, takéto spomienky sa jednoducho nedajú vymaza?.