Čo je najfrekventovanejším výrazom futbalových analytikov? Možno metrika alebo takzvané KPI (Key performance Indicator – kľúčový indikátor výkonu). Slová, ktoré som najčastejšie počúval na celodennom stretnutí Opta Pro Forum, poprednej svetovej spoločnosti v oblasti dát. Úloha analytikov vo futbale naberá na význame, a keďže kluby chápu dôležitosť zhromažďovania dát, ďalšia fáza „revolúcie“ je, aby ich stále účinnejšie zoraďovali a využívali.
Bolo zaujímavé počúvať, ako prednášajúci vysvetľujú svoje teórie. Väčšina z nich pochádza z matematického či ekonomického prostredia a, samozrejme, všetci milujú futbal. Niektorí z nich skočili od nadšených amatérov k futbalovým profesionálom – taký dojem urobili na kluby vo svojich blogoch a zisteniach.
Jeden zo spíkrov sa pozrel na to, ako sa kluby identifikujú s typmi hráčov pre skauting a používajú jednoduchú metriku – útok, obrana, vzdušné súboje, prihrávky/angažovanosť. Pomocou nich zadelil hráčov do skupín. Ako výsledok mu vyšlo sedem typov stredopoliarov.
Sú to: Disrupter (Prerušiteľ) – silne defenzívne zameraný, nie príliš kreatívny. Coquelinista (podľa defenzívneho stredopoliara Arsenalu Coquelina) – špílmacher v hĺbke poľa, s niektorými defenzívnymi úlohami, ale kreatívny (napríklad Xabi Alonso, Carrick). Defensive Controller (defenzívny kontrolór) – mix predchádzajúcich dvoch skupín (napríklad Matič). Creative midfielder (tvorivý záložník) – špílmacher, ale nie príliš na finálnu časť (Modrič, Fabregas). Through-ball merchant (obchodník cez loptu) – vytvára šance, vzácne zručnosti (David Silva). Direct Attacker (priami útočníci) – nie veľa prípravnej práce, ide do záverečnej fázy šancí (Raul Garcia). Attacking midfielder (Ofenzívny stredopoliar) – mix tvorivosti a streľby (Ribery, Robben). V závislosti od toho, akého stredopoliara chcete, každý klub sa môže pozrieť do špeciálnej skupiny, ktorá má každý rok zhruba 70-percentnú konzistenciu. Niektorí hráči sa pohybujú medzi pozíciami počas svojho vývoja – napríklad Steven Gerrard. Znie to jednoducho, a aj to jednoduché je. Avšak nie je to, nad čím by ľudia zvonka premýšľali pri ich lanárení. Ako napríklad porovnať Juana Cuadrada s Andrem Schurrlem?
Ďalší spíker si vzal na mušku proces starnutia vo futbale a špecifiká Manchestru City za uplynulé desaťročie. A rozdelil základnú jedenástku do troch sekcií: talenty (hráči do 24 rokov), hráči vo vrcholnom období (24-29 rokov), veteráni (nad 30 rokov). Boli tam niektoré jasné väzby: dávnejšie a v prvých dňoch po prevzatí klubu skupinou Abú Zabí, 50 percent základnej zostavy tvorili talenty, čiže mladí hráči do 24 rokov. K nim patrili Joe Hart, Micach Richards, Matija Nastasič či Aguero, ktorý prišiel ako 23-ročný. V nedávnych sezónach mladých hráčov ubudlo a vekový priemer tímu sa zvýšil. Dnes iba 6 percent základnej zostavy patrí do skupiny talent (do 24 rokov), čo v praxi znamená jeden hráč – Eliaquím Mangala. A bežne mu dávajú za vinu, keď je výsledok zlý.
Prečo je to zaujímavé a relevantné? Môže napovedať o príbehoch tímov a ich vývoji. City má akadémiu za 200 miliónov libier, ale jeho mladí hráči momentálne nemajú šancu na vývoj v prvom mužstve. Karima Rekika podpísali z Holandska ako 17-ročného, teraz je členom PSV Eindhoven bojujúceho o titul – na hosťovaní z Etihadu. Má stále iba 20, ale aké má šance hrať za City pred 24. narodeninami? Malé. Prinajlepšom.
Manchester United má oveľa širšie vekové rozvrhnutie, podobne aj Chelsea. Ak je to tak a prichádzajú aj dobré výsledky, potom to naznačuje, že majú stabilizovaný tím a mali by tak pokračovať v ďalších rokoch. City, zdá sa, starne.
Tímom, ktorý len málokedy siaha po talentoch (do 24 rokov), je Stoke City. Či je to politika klubu, alebo voľba manažéra, nevieme. Ale nedostatok viery v mladých hráčov je zreteľná. Kde odmena za úspech je vysoká a cena neúspechu taká škodlivá – v prípade City to môže byť strata miesta pre trénera Manuela Pellegriniho, pre Stoke vypadnutie z Premier League - je zrejmé, že existuje konflikt medzi maximalizovaním výkonu a poskytnutím šance pre talenty. Mužstvá ako Southampton, Arsenal a Spurs, zdá sa, udržujú rovnováhu.
Nedá sa hovoriť o správnej a nesprávnej ceste, ale všetci fanúšikovia radi vidia, ak sa v tíme dáva šanca mladým. Možno sú dni analytikov vo futbale ešte v ranom veku, ale krivka učenia strmo stúpa. Čím rýchlejšie preniknú kluby do tohto inteligentného zdroja, tým rýchlejšie budú schopné zlepšiť svoju výkonnosť.