Nechcel robiť veľký rozruch, zároveň však túžil predísť špekuláciám. Druhého januára, deň po zápase s Leicestrom City (2:2), oznámil Steven Gerrard svoj koniec v Liverpoole. Symbolicky v tomto zápase ako kapitán strelil dva góly z pokutových kopov, domácim to však nestačilo proti poslednému tímu tabuľky na plný počet bodov. Tiež pomerne symbolicky, najmä vzhľadom na aktuálnu sezónu.
„The Reds“ bez Gerrarda? Anfield Road bez Gerrarda? Gerrard bez Liverpoolu? Dlhé roky nepredstaviteľné, nemysliteľné. Niečo, čo nešlo do hlavy, po skončení sezóny 2014/15 však realita. Krutá, čo potvrdil aj pondelňajší pohárový zápas na ihrisku Wimbledonu, v ktorom bol Gerrard najlepším hráčom a víťazstvo 2:1 zariadil dvoma gólmi. Najskôr hlavou a potom preňho typickým spôsobom – technickým oblúčikom z priameho kopu.
Keď vyšla správa o jeho konci, mnohí sa pýtali prečo. Samotný Gerrard v ten deň poskytol len stručné vyjadrenie o „najťažšom rozhodnutí v živote“. Čoskoro sa však objavilo na internete rozsiahle interview, v ktorom 34-ročný kapitán Liverpoolu veľa vysvetlil.
Zlomový moment bol pre legendu 18-násobného anglického majstra rozhovor s trénerom Brendanom Rodgersom. Walesan mu vysvetlil, že už nebude stopercentne súčasťou základnej zostavy, že musia spolu prísť na to, ako správne „manažovať“ jeho minúty na ihrisku.
„Vedel som, že príde deň, keď budem musieť absolvovať takýto rozhovor. Trénerovi absolútne nič nezazlievam. V lete budem mať 35 rokov, do tréningového centra klubu v Melwoode chodím od svojich 8 rokov. Bolo mi jasné, že raz sa budem musieť lúčiť. Prišlo to teraz,“vysvetľoval dojatý Gerrard.
Roky nezastavíš. Vie to aj liverpoolsky kapitán.
„Kiežby som mal teraz 24 a začínal spoluprácu s Rodgersom. Ak by sme potom absolvovali rozhovor o tom, že už nebudem toľko hrávať, určite by sme zároveň spomínali na veľa trofejí, ktoré sme spolu získali.“Realita je však odlišná. Gerrard sa zaradí medzi hráčov, ktorí napriek mimoriadne úspešnej kariére nikdy nezískali anglický ligový titul. Najbližšie k tomu bol so spoluhráčmi v uplynulej sezóne, keď patrila Liverpoolu tri kolá pred koncom pole position. Prišiel však nešťastný domáci duel s Chelsea a v ňom osudné pošmyknutie sa. Práve Gerrarda... V tej chvíli, najmä po záverečnom hvizde, keď všetci tušili, že Manchester City už šancu z rúk nepustí, by ste sa v ňom krvi nedorezali.
Najväčším úspechom preňho zostane nezabudnuteľná istanbulská noc v máji 2005, keď s Liverpoolom otočil už stratené finále s AC Miláno (0:3 po I. polčase) a po penaltovom rozstrele zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza Ligy majstrov.
Vo februári 2012, keď vo finále Ligového pohára Liverpool zdolal Cardiff City aj vďaka gólu nášho stopéra Martina Škrtela, získal Gerrrad poslednú trofej. Alebo to bude inak?
„Čo by mohlo byť krajšie, ako sa lúčiť s fantastickými liverpoolskymi priaznivcami a s celým klubom krúžením okolo ihriska vo Wembley či inom európskom štadióne s trofejou nad hlavou?“„The Reds“ sú stále v hre o Anglický i Ligový pohár a figurujú aj v šestnásťfinále Európskej ligy.
S Gerrardom sa na Anfield Road skončí jedna éra. Trvala sedemnásť sezón, počas ktorých zažil Liverpool krajšie aj horšie časy. Jedno však mali všetky sezóny spoločné – hráča so skvelou kopacou technikou, priestorovým videním a vodcovskými schopnosťami. Hráča, ktorý reprezentoval nie to, čo mal napísané na chrbte, ale na hrudi.
„Keď sa tímu nedarí, potiahne Gerrard,“spieva sa v jednej z viacerých klubových piesní o tejto klubovej legende.
„Dokáže dať gól z 35 metrov, je to Liverpoolčan ako repa a na ihrisku je tvrdý ako skala. Steve Gerrard, Gerrard,“ znie voľný preklad najpopulárnejšieho chorálu o bývalom lídrovi anglickej reprezentácie.
Gerrard bude chýbať. Veľmi. Tlieskajme v stoji!