Na tribúnach Stamford Bridge je často počuť pokrik „Kto nenávidí Tottenham, nech sa postaví!“ V čom však spočíva rivalita medzi Tottenhamom a Chelsea?V Anglicku je mnoho klubov, ktoré medzi sebou prechovávajú negatívne emócie. Práve preto je anglická liga taká atraktívna. Londýn je špecifický počtom klubov, momentálne hrá najvyššiu súťaž až 6 tímov z hlavného mesta. Nie všetky zápasy sú však napäté. Príkladom je zápas Tottenhamu s Crystal Palace alebo Arsenalu proti Queens Park Rangers. Len málokto si uvedomí, že proti sebe hrajú dva celky pochádzajúce z toho istého mesta.
Na druhej strane, všetkým fanúšikom anglického futbalu je známa rivalita medzi Arsenalom a Tottenhamom alebo West Hamom a Millwallom. Rivalita medzi The Blues a Spurs sa v posledných rokoch vyhrotila. Priblížime vám faktory, ktoré vznietili plameň nenávisti medzi fanúšikmi oboch táborov.
Príchod oligarchu
Iste si všetci pamätáte na rok 2003. Do anglického futbalu vtedy vstúpil ruský oligarcha menom Roman Abramovič. Jeho zámer bol jednoznačný. Chcel nájsť klub, z ktorého sa mu podarí vybudovať jeden z najlepších celkov v Európe. Hľadal tím so sídlom v hlavnom meste Veľkej Británie, a ako prvý mu do oka padol Tottenham. Chelsea sa však podarilo kvalifikovať do Ligy majstrov, preto Abramovič svoj zámer zmenil a kúpil práve tento klub. Fanúšikovia Spurs tak môžu doteraz uvažovať, čo by sa stalo, ak by sa bohatý majiteľ rozhodol vliať svoj kapitál práve do ich klubu.
Aby nebolo sklamanie malé, Chelsea angažovala športového riaditeľa Tottenhamu Franka Arnesena. Napokon sa ukázalo, že tento prístup nebol legálny a nový majiteľ The Blues musel zaplatiť kompenzáciu vo výške 5 miliónov libier. Postupne dochádzalo k ďalším incidentom a dlhodobý záujem o hviezdu Spurs Luku Modriča len podnietil nenávisť fanúšikov Tottenhamu. Najväčšia rana však prišla v roku 2012.
Chelsea sa v lige vôbec nedarilo, no podarilo sa jej dokráčať k výhre v Lige majstrov. Práve tento triumf zabezpečil klubu účasť v najprestížnejšej klubovej súťaži aj v nasledujúcej sezóne. A to aj napriek tomu, že Chelsea skončila v anglickej lige až na 5. mieste. The Blues sa do LM dostali na úkor Tottenhamu, ktorý síce skončil štvrtý, no musel sa uspokojiť s Európskou ligou. V tej istej sezóne Chelsea porazila Tottenham v semifinále FA Cupu a zobrala mu tak šancu na akýkoľvek pohárový úspech. V dôsledku neúčasti v LM klub opustil Luka Modrič a záloha Spurs sa od jeho odchodu hľadá.
Korene nenávisti
Rivalita sa však začala omnoho skôr. V modrej časti Londýna doteraz s trpkosťou spomínajú na rok 1967. Chelsea sa druhýkrát vo svojej histórii prepracovala do finále FA Cupu. Jej súperom mal byť v tej dobe mimoriadne úspešný Tottenham, v zostave s bývalými hráčmi Chelsea Terrym Venablesom a Jimmym Greavesom. Dres The Blues si vo finále obliekli aj také klubové legendy, akými sú Ron Harris, Peter Bonetti alebo Bobby Tambling. Zápas sa skončil 2:1 v prospech Tottenhamu a fanúšikovia Chelsea tak odchádzali domov sklamaní. Šancu na dlho očakávaný úspech im zahatal tím na čele s ich bývalými miláčikmi.
V sezóne 1974/75 sa oba kluby ocitli v úplne opačnej situácii. Bojovali o udržanie sa v prvej lige a tri zápasy pred koncom sezóny sa stretli vo vzájomnom zápase. Chelsea bola tesne nad zónou zostupu a mala o bod viac ako Tottenham. Bol to ozajstný šesťbodový zápas, víťazstvom The Blues mohli poslať svojho rivala do druhej ligy. To sa však nestalo. Tottenham triumfoval v pomere 2:0 a Chelsea zostúpila. Dôsledkom boli strety fanúšikov počas zápasu i po ňom. Ak niečo skutočne naštartovalo rivalitu medzi týmito dvoma londýnskymi klubmi, tak to bol práve tento mimoriadne dôležitý zápas.
Chelsea sa do najvyššej súťaže dostala až o 15 rokov, no odvtedy si drží pevné miesto medzi anglickou elitou. Práve tento fakt je pre priaznivcov Tottenhamu nestráviteľný. Až do tohto momentu mali The Blues na konte len jedno víťazstvo v FA Cupe a jeden ligový titul, zatiaľ čo Tottenham mal 2 ligové tituly a osem pohárových víťazstiev. Postupne sa však karta obrátila, Chelsea pod vedením Gullita a Vialliho získala viacero trofejí. Tottenham sa bez výraznejšieho úspechu potácal v druhej polovici tabuľky.
Brazílska krádež
Potom prišiel už spomínaný Abramovič a ďalšie úspechy klubu, ktorý niektorí futbaloví fanúšikovia považujú za umelo vytvorený. Na záver ešte jedna zaujímavá informácia, ktorá v roku 2012 priliala olej do ohňa. Tottenham sa usiloval o angažovanie istého brazílskeho záložníka. Ten bol už jednou nohou v klube po tom, čo mu Spurs zaplatili let do Londýna a zabezpečili lekársku prehliadku. O niekoľko dní neskôr však na tlačovej konferencii predstavil José Mourinho novú posilu. Nebol ňou nikto iný ako Willian, ofenzívna hviezda, pre ktorú už na White Hart Lane pripravovali oslavné chorály.
Foto : Reuters