Liverpool FC a Manchester United sú najúspešnejšími klubmi v celom Anglicku. Súčet titulov týchto dvoch celkov v Premier League respektíve vo First Division sa rovná číslu 38. Lenže tí najlepší sú aj najviac nenávidení, tak to vždy bolo, je a aj bude. Nenávisť medzi Red Army a chlapcov z Anfieldu je však naozaj silná a verte, či nie, boj sa nenesie len vo futbalovom duchu.Anglicko je známe výborným futbalom, krásnymi štadiónmi, sychravým počasím či zaujímavou históriou, lenže nie je všetko zlato čo sa leskne, všakže? Severozápadné derby (zápas medzi Man United a Liverpoolom) je označované za jedno z najtvrdších a najvypätejších derby nielen v Británii, ale i na celom svete. Sledovanosť tohto duelu každoročne narastá, predsa sa jedná o kluby s početnou fanúšikovskou základňou.
Všetko sa to začalo už v 19. storočí, keď Anglicko zažívalo ekonomický úpadok. V Manchestri sa vybudoval lodný kanál, ktorý umožňoval lodiam smerujúcim do industriálneho mesta obísť liverpoolsky prístav, čo sa, samozrejme, zamestnancom prístavu i všetkým obyvateľom Liverpoolu nepáčilo a vzájomná nevraživosť medzi mestami bola na svete. V tom čase to bola jedna z najväčších stavieb na celom svete.
K severozápadnému derby sa viažu niektoré slávne výroky, kapitán Reds Steven Gerrard sa dokonca vyjadril, že síce El Clásico je bezpochyby veľký zápas, no tým najväčším na svete je duel medzi Manchestrom a Liverpoolom. V auguste tohto roku sa oba kluby vybrali na predsezónne turné do Spojených štátov, kde sa v rámci prípravy stretli vo finále International Cupu. Aj keď sa jednalo o priateľské stretnutie, kde ani jeden z tímov nehrali v plnej zostave, výroky z oboch táborov sa 100-percentne zhodovali:„Liverpool proti Manchestru, je to ten najväčší futbalový súboj na svete. Vždy tu bude rivalita a nikdy to nie je len priateľský zápas, je to viac, než len futbal. Je to sviatok pre všetkých fanúšikov futbalu,“prehlásil Brendan Rodgers na margo výnimočného derby.
Už 50 rokov sa na trase Anfield-Old Trafford a späť neudial žiaden prestup, naposledy tomu bolo tak v roku 1964, keď sa do prístavného mesta sťahoval Phil Chisnall. Odvtedy sú prestupy medzi klubmi ako keby zakázané, hoci sa nájdu hráči, ktorí obliekali dresy oboch klubov, napríklad Michael Owen, ktorý je liverpoolskym odchovancom a taktiež jeden z najlepších strelcov v histórii Reds. V roku 2007 sa Gabriel Heinze čoby hráč United vyjadril, že jeho snom je hrať v drese s Liverbirdom na hrudi, čo vedenie Diablov rázne odmietlo a radšej ho predalo do Realu Madrid, než k najväčšiemu nepriateľovi. I v tomto prípade môžeme badať vzájomnú nenávisť...
Čo by to bolo za rivalitu bez vzájomného doberania sa, však? Legendárny obranca United, dnes už komentátor na Sky Sports, Gary Neville, je známy svojou nenávisťou k Liverpoolu. Znemožniť svojho najväčšieho nepriateľa nemal problém dokonca aj v priamom prenose, keď odpovedal na otázku, komu by doprial titul, či Man. City alebo Liverpoolu. Jeho odpoveď neprekvapila:„Je to ako mať možnosť vybrať si medzi dvoma chlapmi, ktorí budú mať sex s vašou ženou.“Na druhej strane stojí liverpoolska osmička, kapitán, pýšiaci sa početnou zbierkou dresov súperov, no ten manchesterský by ste tam hľadali márne.„Počas svojej kariéry som si vymenil s protihráčmi mnoho dresov, pretože tým preukazujete vzájomný rešpekt a priateľstvo. Musím však povedať, že v mojej zbierke nemám žiaden dres Manchestru United a prisahám, že ani nikdy nebudem.“Donedávna viedol slávny manchesterský tím legendárny Sir Alex Ferguson, ktorý dotiahol svoj klub ku hviezdam a právom sa označuje ako TOP. Počas svojho pôsobenia na lavičke Červených diablov získal kvantum trofejí, čo v prístavnom meste len ťažko znášajú. Liverpool má 18 ligových titulov, Manchester 20, jednoduchá matematika robiaca vrásky na čele všetkým ľuďom spätým s Anfieldom.
Nekonečné spory o nadvládu sa preniesli i do hudby, Človek by si povedal: „Čo preboha má muzika spoločná s futbalovou nenávisťou?“ Dôvodom je slávne liverpoolske kvarteto The Beatles, ktoré bolo označené za najlepšiu skupinu všetkých čias. S týmto názorom sa stotožňuje mnoho ľudí, no Manchester sa snažil presadiť so skupinou Oasis a práve priaznivci tejto kapely si nepripúšťali, že by mali v Liverpoole lepšiu hudbu.
Fanúšikom sa určite do pamäti vryl zápas na Anfielde v roku 2011, keď v severozápadnom meraní síl použil Luis Suárez na adresu Patricea Evru slovíčko "negrito", čo si francúzsky krajný obranca zle vysvetlil a označil El Pistolera za rasistu. Následne sa na ihrisku strhla mela medzi hráčmi, niekoľko slovných útokov z oboch strán či pár menších strkaníc. Uruguajský kanonier dostal v dodatočnom rozhodnutí FA trest na 8 zápasov, ktorý síce vypršal, no nálepka rasistu mu ostane už naveky. Tento incident ešte viac naštrbil vypäté vzťahy medzi klubmi.
Slávne centrálne derby sa prvýkrát odohralo 28. apríla 1894, odvtedy ubehlo už 120 rokov a 190 vzájomných stretnutí. V štatistike vyhraných súbojov vedie Manchester, ktorý sa tešil v 75. prípadoch, 51 stretnutí sa skončilo nerozhodne a 64-krát sa radovali v Liverpoole. Najvyššie víťazstvo sa datuje na rok 1895, keď Newton Heath (vtedajší názov Manchestru United) podľahol svojmu protivníkovi 7:1. Absolútnym rekordmanom v počte nazbieraných štartov vo vyhrotených derby je Ryan Giggs, súčasný asistent van Gaala nastúpil na ťažko uveriteľných 48 zápasov.VÝTRŽNOSTI CHULIGÁNOV NEMAJÚ OBDOBYAnglickí fanúšikovia si v osemdesiatych rokoch, kedy chuligánstvo zažívalo najväčší rozmach, vybudovali povesť tých najproblémovejších a najtvrdších skalných na svete. Práve oni sa pokladajú za zakladateľov tých neslávnych bitiek na štadiónoch. Ak nazrieme späť do minulosti, môžeme vidieť staručké štadióny, kde miesta na sedenie boli skôr zriedkavosťou. Po tragédii v Sheffielde na štadióne Hillsborough v roku 1989, kde na následky tlačenice zomrelo 96 fanúšikov Liverpoolu (vrátane bratranca Stevena Gerrarda), sa zaviedlo pravidlo, že každý štadión v Anglicku sa musí osadiť sedačkami. Miesta na státie boli rázom tabu a Anglická futbalová asociácia začala boj proti chuligánom, ktorí pravidelne svojimi excesmi narúšali priebeh zápasov. V dnešnej dobe sú za porušovanie pravidiel správania sa na športových podujatiach tvrdé tresty, tí najneprispôsobivejší putujú častokrát i za mreže, v tom lepšom prípade zostanú s niekoľkoročnými zákazmi vstupov na štadióny.
Chuligáni o sebe tvrdia, že ich mentalitu nezmení nikto a nič. Aj napriek zavedeniu predaja vstupeniek na občiansky preukaz či monitorovaniu jednotlivých stúpencov sa nájdu prípady, kedy to jedni či druhí poriadne preženú. Dobrým príkladom je finálový zápas Anglického pohára vo Wembley v roku 1996 medzi Liverpoolom a Manchestrom United, keď zo sektoru fanúšikov z Anfieldu smerovali ľudské exkrementy do sektoru vyhradenému ich náprotivkom z Divadla snov. Zápas rozhodol jediným gólom Eric Cantona, ktorý následne obdržal niekoľko pľúvancov od priaznivcov Reds.
Pri príležitosti semifinále Anglického pohára sa v sezóne 1984/1985 na Anfielde stretli dvaja najväčší rivali, kde pred, počas i po zápase prebiehali tvrdé strety medzi fanúšikmi oboch táborov. Krvavú drámu na štadióne odštartovalo niekoľko sporných verdiktov hlavného rozhodcu, vzápätí zo sektoru hostí smerovalo niekoľko posmešných chorálov na adresu domácich, čo vyvrcholilo v brutálnu bitku fanúšikov priamo v hľadisku. Na toto peklo sa vyjadril aj jeden z bývalých redaktorov denníka Mirror, ktorý bol svedkom všetkého dôležitého:„Strety medzi fanúšikmi pripomínali nepokoje v palestínskej Gaze. Vzťahy medzi týmito dvoma klubmi sú vypäté, priam až toxické, ale ak si niekto myslí, že zažil peklo, tak to pravdepodobne nebol 31. marca 1985 v Liverpoole.“„Horšie než Vietnam,“takto označil vzájomné zápasy Liverpoolu s United bývalý kouč Červených Diablov Ron Atkinson, stalo sa tak v roku 1986 na Anfield road, keď on a jeho zverenci boli domácimi fanúšikmi postriekaní slzotvorným plynom.
Možno by sa mohlo zdať, že výtržnostiam na Britských ostrovoch je koniec, pretože dnes násilie na zápasoch k videniu nie je. Opak je však pravdou, duch chuligánstva pretrváva najviac práve v Manchestri, kde pôsobí skupinka bojovníkov s názvom Red Army. Manchester United má ročne najviac zatknutých fanúšikov spomedzi všetkých anglických klubov, každoročne ich je vyše 100, čo je dvojnásobok priemeru "tých druhých". Kto by to bol povedal, že aj najznámejšie futbalové veľkokluby musia bojovať proti svojim radikálnym stúpencom?
Old Trafford sa nachádza hneď poblíž typických anglických domčekov, ktoré sa nachádzajú v úzkych uličkách pripomínajúcich lievik. Práve do týchto štvrtí za cieľom pobiť sa lákajú "hooligans" United svojich nepriateľov. Áno, aj v dnešnom prísnom systéme sa to deje, aj keď o tomto sa médiá výraznejšie nezmieňujú. Výsledkom potyčiek sú rozbité autá, okná na domoch, krvavé tváre, vybité zuby či zlomeniny najaktívnejších "tiežfanúšikov."
Futbaloví výtržníci sú celosvetovým problémom, mnohé krajiny si za príklad berú práve Anglicko, kde sa pomerne úspešne snažia proti týmto ľuďom bojovať, aj keď dokonalé to nie je, a ani nikdy nebude, pretože stále sa nájde niekto, kto je následný trest za výtržnosti ochotný podstúpiť, pretože v tom vidí istý zmysel života.
Foto: Reuters