Posledná reprezentačná prestávka v tomto roku nám dáva možnosť naposledy sa nadýchnuť pred tým, ako sa Premier League ponorí do svojho vyčerpávajúceho zimného programu.
Ako vždy je to chvíľa na pozastavenie a zamyslenie sa nad doterajším priebehom sezóny a najväčším príbehom je bezpochyby takmer bezprecedentný stav na čele tabuľky Premier League.
Prvých päť tímov delia len tri body, čo medzi neutrálnymi fanúšikmi vzbudzuje nádej na minimálne trojčlennú bitku o titul, ktorá sa môže natiahnuť až do konca sezóny.
Iba trikrát v histórii Premier League bola situácia po 12 odohraných zápasoch na čele tabuľky taká vyrovnaná a v dvoch prípadoch sme mali v máji na čele ešte trojicu uchádzačov o ligovú trofej.
V sezóne 2001/02 delili prvú šestku tri body, pričom na čele bol Leeds United a v závese za ním Aston Villa a Newcastle United. Ešte v 34. týždni delili prvú trojicu len dva body, pričom Arsenal nakoniec získal titul so sedembodovým náskokom.
V sezóne 2007/08, keď prvú päťku po 12 zápasoch delili tri body, bol v 33. týždni medzi prvou trojkou rozdiel iba troch bodov. Manchester United a Chelsea išli do posledného kola s rovnakým počtom bodov, keď United napokon vyhrali 2:0 vo Wigane Athletic a Chelsea stratila body doma s Blackburnom Rovers.
Výnimkou bola sezóna 2020/21 zasiahnutá COVID-om, keď sa prázdne štadióny postarali o jednu z najzvláštnejších sezón v histórii Premier League.
Prvých päť klubov delili tri body v momente, keď väčšina z nich odohrala 12 zápasov, a napriek tomu to bol Manchester City - v tomto momente deviaty, s iba 19 bodmi z 11 zápasov - ktorý sa napokon vyšvihol nahor a získal titul s jasným náskokom 12 bodov.
Môžeme pokojne povedať, že sezóna 2020/21, keď sa medzi prvými lídrami ocitli aj Southampton či Leicester City, bola anomáliou.
Ak táto lekcia z histórie nie je dostatočným dôvodom na to, aby sme predpokladali, že sezóna 2023/24 prinesie ďalší tesný súboj o titul medzi minimálne dvoma klubmi, potom zvážte, že celkový počet 133 bodov súčasnej štvorice najlepších tímov je vyšší ako v ktoromkoľvek z ročníkov 2001/02, 2007/08 alebo 2020/21.
Man City, Liverpool, Arsenal a Tottenham Hotspur dosahujú nad očakávania dobré výsledky a vyhrávajú konzistentnejšie, než bolo v minulosti obvyklé. Budeme svedkami historicky prvých pretekov o titul medzi štyrmi klubmi?
Na vzostup Man City na vrchol tabuľky Premier League sa súperom nepozerá najlepšie. Ich strojová konzistentnosť spolu so skúsenosťami stavia mužstvo Pepa Guardiolu do veľmi silnej pozície, aby sa stalo prvým tímom anglickej najvyššej súťaže, ktorý vyhrá štyri tituly za sebou.
Dôvody, že City bude opäť bojovať o titul sú príliš zrejmé na to, aby sme ich podrobne opisovali: päť triumfov za posledných šesť sezón je dostatočným dôkazom.
Stojí tiež za zmienku, že súčasná bilancia 28 bodov z 12 zápasov je približne rovnaká ako v 12-zápasovej fáze v predchádzajúcich piatich sezónach, v ktorých získali titul pod Guardiolom.
Je to dôležité, pretože Guardiola má tendenciu trénovať svoje tímy tak, aby dosiahli vrchol v druhej polovici sezóny, čo je zvyčajne čas, keď Man City pokračuje v skvelej sérii víťazstiev za sebou.
Existuje však argument, že Man City je v tejto sezóne o niečo slabší.
Z posledných piatich zápasov Premier League získali len 10 bodov, pričom prehrali na pôde Wolverhamptonu Wanderers a Arsenalu a minulý víkend remizovali 4:4 s Chelsea.
Či už je to preto, že Ilkay Gundogan nebol adekvátne nahradený Matheusom Nunesom a Mateom Kovačičom, alebo jednoducho preto, že chýba Kevin De Bruyne, Man City je trochu menej výrazný v strede poľa a menej dominantný v držaní lopty.
Štyri góly londýnskej Chelsea sú príkladom mierneho poklesu schopnosti City kontrolovať zápasy a je pozoruhodné, že len Burnley a AFC Bournemouth urobili viac chýb vedúcich k strelám súperov ako Man City (sedem).
Samozrejme, ide o menšie problémy a historicky Guardiola dokáže vyžehliť všetky problémy do januára. Dáva to však nádej ostatným - najmä vzhľadom na to, že v najbližších troch zápasoch ich čakajú náročné zápasy proti Liverpoolu (H), Spurs (H) a Aston Ville (A).
V porovnaní s minulou sezónou, keď Arsenal získal 50 bodov z prvých 19 zápasov a po 12 zápasoch mal na konte 31 bodov, sa zdá, že mierne klesol.
Základy sú však tentoraz lepšie. Tím Mikela Artetu má k dispozícii lepšiu šírku kádra, a hoci sa ich neporaziteľný štart do sezóny skončil, pravdepodobne jediným zlým výsledkom Arsenalu bola doteraz remíza 2:2 doma s Fulhamom.
Jorginho sa pomaly rozbieha, Declan Rice sa dobre usadil, aby dal Arsenalu podstatne väčší ťah v strede poľa a dobrú formu má Leandro Trossard.
Najdôležitejším bodom, ktorý je potrebné uviesť v súvislosti s potenciálom Arsenalu získať titul, je však skutočnosť, že prvých niekoľko mesiacov im prekazili kľúčové zranenia.
Gabriel Jesus bol v prvej polovici minulej sezóny kľúčovým hráčom, no v sezóne 2023/24 odohral len 128 minút v Premier League. Keď sa koncom tohto mesiaca vráti, problémy Arsenalu s kreativitou by mali zmiznúť.
Strieľanie gólov je momentálne achilovou pätou kanonierov. Arsenal má najlepší ukazovateľ v lige pre očakávaný počet inkasovaných gólov (xGA) s hodnotou 9,2, ale je až siedmy za Brentfordom pri očakávaných vsietených góloch (xG) s hodnotou 21,0.
Nie je to len jedno zranenie, ktoré narušilo ich útočné schémy. Počas prvých 12 zápasov urobil Arteta 12 zmien v základnej zostave, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcej sezóne.
Medzi striedajúcimi hráčmi je aj zranený Oleksandr Zinčenko, ktorý bol cez víkend proti Burnley skvelý, strelil tretí gól a dostal sa na čelo rebríčka v počte dotykov s loptou (116) a prihrávok (94).
Je oporou tímu a spolu s Jesusom bol obrovskou stratou, ktorá je tiež príčinou toho, že Arsenal nazbieral o štyri body menej ako v rovnakej fáze sezóny 2022/23.
Inými slovami, po návrate kľúčových hráčov vyzerá Arsenal ako robustnejší tím s väčšími skúsenosťami.
Oživenie Liverpoolu doteraz plávalo trochu pod radarom, možno preto, že množstvo zmien v tíme, ktorý Jurgen Klopp nazval "Liverpool 2.0", z neho v tejto ranej fáze robí pomerne málo čitateľný tím.
Hneď po reprezentačnej prestávke Liverpool vycestuje na pôdu Man City, aby dokázal, či dokáže konkurovať úradujúcim majstrom.
Víťazstvo by poslalo Liverpool na vrchol, čím by potvrdil svoj status uchádzača o titul, zatiaľ čo prehra by naznačila, že je príliš skoro na to, aby sa do boja o titul vážne zapojil.
Kloppovci majú nesporne brilantnú silu smerom dopredu, a napriek tomu zostávajú zraniteľní voči rýchlym protiútokom, čo je v podstate opakovanie toho, ako to vyzeralo v prvej sezóne Liverpoolu pod Kloppom.
Nikto nevystihuje tento relatívny chaos tak ako Darwin Nunez, ktorý je dôvodom, prečo Liverpool vedie rebríčky Premier League v počte očakávaných vsietených gólov (23,5) a v počte striel (213). Svoj cieľ však červení trafia len v 30,5 % prípadov.
Horšiu presnosť striel majú len Burnley, Sheffield United, Brentford a Luton Town.
Nunez je však veľmi pracovitý a silný presingový hráč a vskutku, defenzívne starosti Liverpoolu spôsobuje konfigurácia stredu poľa, v ktorej chýba typ hráča ako bol Fabinho, a tiež komplikovaná úloha Trenta Alexandra-Arnolda ako pravého obrancu a stredopoliara.
Schopnosť Liverpoolu bojovať o titul závisí od Kloppovej schopnosti nájsť najlepšie trio v strede poľa, ale možno ešte dôležitejšie je, do akej miery dokáže ich zúrivá predná línia vystrašiť súperov, aby sa stiahli do obrannej ulity.
Podobne ako Arsenal by sa mali udržať hore aj počas zimných mesiacov - za predpokladu, že si zo City odvezú aspoň bod.
Počas predĺženého medového obdobia Angeho Postecogloua sa nový tréner Spurs držal nohami pevne na zemi, pretože vedel, že séria víťazstiev musí raz skončiť.
Séria sa naozaj zastavila a to oveľa razantnejšie, než sa očakávalo. Dve po sebe idúce prehry znamenajú, že kohúti už sú v tabuľke iba bod pred Aston Villou. Navyše zranenia a suspendácie poškodzujú vyhliadky Spurs na najbližšie týždne.
Dokonca ani počas svojho vynikajúceho neporaziteľného štartu neboli Spurs takí dobrí, ako naznačovali výsledky. Výpočet očakavaných bodov poukazoval na to, že Spurs by reálne mali byť až na ôsmom mieste so ziskom niečo cez 19 bodov. To naznačuje, že defenzívne šťastie zohralo úlohu pri ich skorom vzostupe.
V pokutovom území súpera sa síce dotkli viac lôpt (413) ako ktokoľvek iný tím, ale vďaka agresívnemu napádaniu a vysokej obrannej línii, je ich očakávaný počet inkasovaných gólov až 18,6, čo je viac ako u ktoréhokoľvek iného tímu v prvej desiatke.
Teraz sú navyše nové letné posily - obranca Micky van de Ven a záložník James Maddison, teda aktuálne dvaja najdôležitejší hráči Spurs - až do januára mimo hry.
Ich ďalší zápas, doma s Aston Villou, je kľúčový nielen preto, aby zastavili sériu prehier a opäť zdvihli hlavy, ale aj preto, že ak Villans vyhrajú, môžu si právom nárokovať svoje miesto v top štvorke, minimálne s rovnakou šancou ako majú kohúti.
Reálne nie je ani jeden z týchto klubov v hre o titul, ale ako povedal manažér Postecoglou - nechajte nás snívať.
Aby pokračovala rozprávka Villans, musia po prestávke poraziť Spurs na ich pôde a potom uspieť v každom z troch nasledujúcich zápasov - Bournemouth (vonku), Man City (doma) a Arsenal (doma).
Villa vyhrala vo Villa Parku posledných 13 zápasov v rade, čo je najdlhšia takáto séria v najvyššej súťaži od októbra 1983, takže to nie je nemožné.
Je však oveľa pravdepodobnejšie, že Villa a Spurs sa budú usilovať o miestenku v Lige majstrov, než že budú bojovať o najvyššiu priečku.
Man City, Liverpool a Arsenal však delí len veľmi málo.