Premier League: Fanúšikovia sú späť, vráti sa aj výhoda domáceho prostredia?

V prvej sezóne anglickej Premier League bol obhajcom trofeje Leeds United, ktorý bol šampiónom poslednej sezóny First Division 1991/92. Sezónu Leedsu 1992/93 si však určite zapamätáme kvôli dvom veciam. Za prvé, za osudné rozhodnutie klubu predať Erica Cantonu, ktoré podnietilo dominanciu Manchesteru United v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. A za druhé, že The Whites za celú sezónu nevyhrali ani jeden zápas na ihrisku súpera. Skončili tak až na sedemnástej priečke, iba dva body od zostupových pozícií.

Pre obhajcu trofeje to bolo niečo pozoruhodné a nevysvetliteľné. Na Elland Road vyhral Leeds dvanásť duelov, ale na ihrisku súpera ani jeden. Leeds teda 86 percent bodov získal doma.

Z celkového počtu 586 individuálnych kampaní klubov v Premier League je to druhý najväčší rozdiel medzi výkonmi na domácom štadióne a na ihriskách súperov.

Extrémnejšia už bola iba sezóna Burnley 2009/10, keď napokon zostupujúci klub získal na Turf Moor až 87 percent bodov, vonku The Clarets nazbierali iba chudobné štyri body.

Najväčší percentuálny rozdiel v sezóne medzi bodmi získanými doma a vonku

Sezóna Leedsu 1992/93 bola samozrejme extrémna. Tiež ale zapadala do širšieho vzoru, že víťazstvo vonku bolo v počiatkoch Premier League oveľa vzácnejšie.

Iba 24 percent zápasov v prvej sezóne sa skončilo výhrou hosťujúceho tímu a odvtedy už toto číslo nekleslo.

V minulej sezóne toto číslo kvôli chýbajúcim priaznivcom na štadiónoch vyskočilo až na 40 percent, pričom nikdy predtým nebolo vyššie ako 34 percent.

Znamenalo to, že prvýkrát v histórii anglickej ligy bolo vo všetkých štyroch divíziách viac víťazstiev hosťujúcich celkov ako tých domácich.

Je však potrebné zopakovať, že percento výhier hosťujúcich celkov sa v priebehu času neustále zvyšovalo. V prvých deviatich sezónach Premier League to bolo v priemere 26 percent a počas deviatich sezón (až do sezóny bez fanúšikov) to bolo 30 percent. Je zaujímavé, že percento domácich víťazstiev sa výrazne nezmenilo. Namiesto toho sme jednoducho videli menej remíz a viac víťazstiev hostí.

Súvisia s tým rôzne faktory. Cestovanie sa stalo menej namáhavým a je teraz oveľa luxusnejšie. Niektoré kluby na zápasy vonku dokonca využijú leteckú dopravu, ako by mali stráviť päť hodín v autobuse smerujúcom na opačný koniec krajiny. V dnešnej dobe je tiež veľmi zriedkavé počuť príbehy o nepríjemných šatniach pre hostí, prinajmenšom na úrovni Premier League či Championship.

Asi významnejšia je štandardizácia faktorov relevantných pre samotné zápasy. Na začiatku Premier League tímy často hrali napríklad s loptami dodávanými ich vlastnými výrobcami. Až koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia Premier League trvala na štandardizovanej lopte.

Ďalším faktorom je, že rozdiel medzi najvyššie a najnižšie umiestneným klubom v Premier League sa výrazne zvýšil. Od uchádzačov o titul sa očakáva, že spravia výsledok aj mimo svojho štadióna proti každému klubu zo spodnej polovice tabuľky.

Domáca výhoda je tak v konečnom dôsledku skôr faktorom zápasov medzi dvoma vyrovnanými tímami. Klesajúci počet remíz je ďalším dôkazom toho, že rozdiel v kvalite je jednoducho veľkým faktorom modernej futbalovej éry.

Minulá sezóna však bola skutočne mimoriadna, najmä vzhľadom na to, že koncept domácej výhody v niektorých ďalších veľkých európskych ligách úplne nezmizol.

Manchester City získal titul s najlepšou bilanciou doma i vonku, ale ich vystúpenia na Etihad boli podľa štandardov víťazov predchádzajúcich titulov v Premier League veľmi slabé. Z domácich zápasov nazbierali 41 bodov a iba Manchester United v sezóne 1996/97 a Arsenal v sezóne 2001/02 nazbierali menej. Pre City to bol iba 95-ty najlepší domáci výkon, aký kedy Premier League zažila.

West Ham United mal v minulej sezóne druhú najlepšiu domácu bilanciu, keď na London Stadium nazbierali kladivári 1,8 bodu na zápas. V sezóne predtým by to však bola iba ôsma najlepšia domáca bilancia. Celkovo išlo o 201. najlepší domáci výkon v ére Premier League.

Vyskočili nám aj ďalšie vzorce. Liverpool prehral šesť zápasov v rade na Anfielde, čo bola ich najhoršia bilancia doma od sezóny 1953/54. Manchester United vonku neprehral ani jeden duel. To sa stalo v Premier League iba tretíkrát, po Arsenale v sezónach 2001/02 a 2003/04. Manažér Ole Gunnar Solskjaer poznamenal, že v sezóne 2020/21 prakticky neexistovali žiadne domáce a vonkajšie zápasy.

Štatistiky mu v tomto dávajú za pravdu. Z 586 individuálnych sezón jednotlivých celkov v Premier League od jej vzniku v 1992/93 sa stalo iba 47-krát, že tím nazbieral viac ako 50 percent svojich bodov vonku. V minulej sezóne k tomu prišlo až 11-krát. V praxi to znamená, že do minulej sezóny k tomu prišlo iba v 6,4 percentách prípadov, v minulej sezóne 2020/21 to platilo pre 55 percent účastníkov súťaže.

Fulham a Everton nazbierali doma iba 36 percent respektíve 37 percent bodov, čo je druhý a tretí najnižší podiel v ére Premier League. Uplynulá sezóna v tomto ohľade prispela až k štyrom z desiatich najnižších ziskov klubov v domácom prostredí v histórii súťaže.

Najnižší percentuálny bodový zisk v domácom prostredí v jednej sezóne

Nechcená pocta patrí Crystal Palace v ich katastrofálnej sezóne 1997/98, keď orly skončili na dne ligovej tabuľky a nedokázali vydolovať ani jedno domáce víťazstvo, až kým v polovici apríla neporazili Derby County 3:1.

Palace má v skutočnosti veľmi zvláštny vzťah k pojmu "výhoda domáceho prostredia". V posledných 8 sezónach v Premier League až v polovici z nich získali 50 percent a viac bodov na ihriskách súperov. Je to veľmi zvláštne, pretože Selhurst Park je pri väčšine domácich duelov skutočne búrlivým prostredím. Zrejme to súvisí s tým, že orlom často vyhovuje hra na rýchle protiútoky, čo môžu praktizovať hlavne vonku.

Je pozoruhodné, že zatiaľ žiaden klub nedosiahol perfektnú stopercentnú domácu bilanciu v Premier League - aj keď päť klubov sa k tomu výrazne priblížilo a vyhralo 18 z 19 domácich zápasov.

Zaujímavé je, že každý z nich napokon zakopol proti relatívne skromnému súperovi: Chelsea v sezóne 2005/06 doma s Charltonom, Liverpool pred dvoma sezónami proti Burnley, Manchester City v sezóne 2011/12 proti Sunderlandu, Manchester United v roku 2011 proti West Bromu a Manchester City pred tromi rokmi proti Palace.

Až dva z týchto piatich prípadov sa stali v dvoch sezónach pred minulou sezónou, čo naznačuje, že v určitom okamihu môže prísť k situácii, že niektorý klub doma vyhrá všetko.

Najlepšia domáca bilancia v Premier League v jednej sezóne

To bude pravdepodobne závisieť od návratu divákov na štadióny a to počas celej sezóny. Existujú rôzne vysvetlenia toho, aký vplyv majú priaznivci na zápasy, ale jedným obzvlášť poučným odkazom je vplyv fanúšikov na rozhodnutia hlavných arbitrov.

Simon Gleave, vedúci športovej analýzy Gracenote, zistil, že v minulej sezóne Premier League zahrávali hosťujúce kluby viac priamych kopov než domáce tímy. Pred predchádzajúcou sezónou bol pritom trend opačný, keď hosťujúce celky klesli z hodnoty 2 na 1,5 priameho kopu na jeden odohraný zápas.

Či je to kvôli tomu, že rozhodcovia boli menej ovplyvnení okolím, alebo či to bolo jednoducho tým, že hostia na opačnej strane podali lepší výkon a nútili svojich súperov k väčšiemu množstvu zákrokov, to je na diskusiu.

Je však isté, že domáci priaznivci majú vplyv na dianie na ihrisku. Aj preto je pochopiteľné, že hráči a manažéri často hovorili o tom, ako veľmi im fanúšikovia chýbajú. A má to logiku, čísla jednoducho neklamú.