Brentford po sobotňajšej výhre 2:0 nad Swansea vo Wembley postúpil do Premier League. Západolondýnsky klub postúpil medzi elitu prvýkrát od roku 1947 a ich cestu do Premier League môžeme kľudne nazvať jedným slovom - výnimočná.
Vo veľmi osobitej a náročnej sezóne ovplyvnenej pandémiou si Brentford napokon poradil vo finále baráže s waleským klubom a dal tak zabudnúť na neúspešné minuloročné finále s Fulhamom.
Minulý rok sa včely rozlúčili so svojom domácim stánkom Griffin Park, ktorý bol ich domovom dlhých 116 rokov. Mala to byť rozlúčka vo veľkom štýle, ale ich západný sused Fulham bol proti a zvíťazil 2:1 po predĺžení.
Pozoruhodné je, že tímom Thomasa Franka to prakticky neotriaslo, a to aj napriek tomu, že na prípravu na novú sezónu mali jeho zverenci k dispozícii iba päť týždňov. Celú sezónu tvrdo pracovali a ich odmenou bol víťazný finálový duel so Swansea.
Dostať sa však do tohto bodu malo veľmi ďaleko od pokojnej plavby. Od finančných ťažkostí na prelome tisícročí až po postup medzi elitnú dvadsiatku klubov v Anglicku. Pozreli sme sa na unikátnu cestu Brentfordu do Premier League...
Benhamova revolúcia
Po finančných ťažkostiach po rokoch strávených v nižších ligových súťažiach to bol rok 2007 - presne 60 rokov po tom, čo včely naposledy hrali v najvyššej anglickej súťaži - kedy sa pre Brentford veci začali výrazne meniť. Do klubu vtedy prišiel súčasný majiteľ Matthew Benham.
Majiteľ Matthew Benham je fanúšikom Brentfordu od sedemdesiatych rokov
Benham, ktorý je celoživotným fanúšikom klubu, nakoniec nad klubom prevzal úplnú kontrolu v roku 2012 a jeho angažovanosť bola kľúčom k postupnému, ale dôslednému vzostupu zo štvrtej ligy. Skončili sa tak desaťročia finančných problémov a existenčnej hrozby.
V roku 2007 včely vypadli do štvrtej najvyššej anglickej súťaže, ale v sezóne 2008/09 už v League Two získali titul a začali stúpať smerom nahor. Akonáhle bolo potvrdené Benhamovo vlastníctvo, tak majiteľ začal formovať klub k svojmu obrazu. Do finále play-off League One sa dostali v roku 2013. Pri kormidle bol vtedy bývalý útočník Man City Uwe Rosler.
Každý fanúšik Brentfordu určite vie, kde bol 27. apríla 2013. Doncaster Rovers navštívil Griffin Park v súboji, kde víťaz berie všetko. Výhra Rovers by im zabezpečila titul a poslala Brentford do play-off. Ak by uspeli včely, tak by automaticky postúpili do Championship.
Včely napokon tento duel nezvládli a prehrali 0:1. Putovali do play-off, v ktorom napokon vo finále nestačili na Yeovil Town. V ďalšej sezóne na začiatku decembra na lavičke skončil Rosler a nahradil ho Mark Warburton.
Brentford ako šampión League Two v máji 2009
Brentford napokon ukončil sezónu na druhej priečke za Wolverhamptonom a priamo postúpil do Championship. Počas siedmich sezón sa Brentford neúnavne usiloval o to, aby sa stal etablovaným klubom druhej najvyššej anglickej súťaže. To sa mu aj podarilo, keď každú jednu sezónu napokon ukončil v hornej polovici ligovej tabuľky.
Jedinečný prístup k transferom
Pod vedením športových riaditeľov Rasmusa Ankersena a Phila Gilesa si klub získal skvelú reputáciu na transferovom trhu a to vďaka identifikácii podhodnotených talentov pomocou matematického a štatistického modelovania a ich ďalšiemu rozvoju v B tíme, ktorý vznikol v lete 2016 po kontroverznom ukončení akadémie.
V začiatkoch hráčov hľadali v menej významných ligách či regiónoch, odkiaľ potenciálne posily nemali veľké finančné požiadavky.
Scott Hogan prišiel v roku 2014 do klubu za 750 tisíc libier, o tri roky neskôr odišiel za 12 miliónov
Prvýkrát bol tento systém uvedený do praxe pred sezónou 2015/16. Vtedy sa bývalý hlavný tréner Mark Warburton cítil neschopný ďalej pracovať v klube, čiastočne kvôli skutočnosti, že nebude schopný ovplyvňovať prichádzajúce posily.
Všetko od začiatku samozrejme nefungovalo hladko a systém bolo treba "dopilovať". Napríklad nemecká dvojica Akaki Gogia a Philipp Hofmann sa nedokázala usadiť na západe Londýne. Plán napriek tomu začal fungovať takmer okamžite, do klubu prilákali 13 hráčov, predali sedem, sezónu ukončili na deviatom mieste v tabuľke a na predajoch hráčov klub zarobil.
Ich transferová politika bola často prirovnávaná k tej z bejzbalového tímu Oakland Athletics v sezóne 2002, o ktorej sa neskôr natočil film s názvom Moneyball v hlavnej úlohe s Bradom Pittom. Samotný Benham sa však od takýchto porovnávaní dištancoval. „Takéto porovnávanie môže byť mätúce. Ľudia si potom myslia, že používame iba nejaké štatistiky, ale my sa ich iba pokúšame použiť vedeckým spôsobom,“ uviedol v roku 2015.
Kapitán Brentfordu Pontus Jansson prišiel z Leedsu v júli 2019
Vzhľadom na väzby medzi klubom a ďalším klubom Benhama, dánskym superligovým tímom FC Midtjylland, je na tréningovom ihrisku klubu veľa hráčov zo Škandinávie. Okrem hlavného trénera Franka a jeho asistenta Briana Riemera je v prvom tíme sedem dánskych hráčov, ako aj islandský brankár Patrik Gunnarsson, fínsky útočník Marcus Forss a švédsky kapitán Pontus Jansson.
Prirodzene, takýto prístup mal svojich pochybovačov. Od postupu do Championship mnohí verili, že Brentford je jednoducho klub, ktorý iba predáva hráčov do iných klubov a nemá na to, aby postúpil na najvyššiu úroveň. Niekoľko rokov sa zdalo, že na tom niečo bude, keďže hráči, ktorých formovali, opúšťali z leta na leto západný Londýn. Patrili medzi nich napríklad Ollie Watkins, Said Benrahma, Neal Maupay, Chris Mepham, Ezri Konsa, Andre Gray či James Tarkowski.
Ollie Watkins prestúpil v septembri do Aston Villy za 28 miliónov libier
Ale vedenie klubu sa nedalo odradiť a snažilo sa veci robiť "správnym spôsobom" s perspektívou do budúcnosti. Z dôvodu dôkladného plánovania dvoch transferových okien dopredu bola vždy za odchádzajúcich hráčov pripravená náhrada, ktorá klub zvyčajne vyšla iba na za zlomok peňazí, ktoré do klubu pritiekli z predaja hviezdnych mien.
V sezóne 2018/19 vygeneroval klub predajom hráčov 27,2 milióna libier a dosiahol zisk 23,4 milióna libier. A hoci v sezóne 2019/20 klub vykázal stratu 9,2 milióna libier, tak sa opäť potvrdilo, že politika klubu je správna.
Brentford prepisuje dejiny
Za posledných 30 rokov si Brentford devätkrát zahral v barážových zápasoch, ale zvíťaziť nedokázal ani raz. Kliatba, ktorá ich prenasledovala, bola zlomená až teraz.
Po stabilnom, ale nie veľkolepom začiatku sezóny, ktorý pozostával z troch výhier, troch prehier a jednej remízy, boli Frankovi muži 24. októbra na jedenástej priečke. Potom prišla prehra 2:3 s hrnčiarmi zo Stoke a tento zápas ako keby v tíme niečo zlomil. Odvtedy 21-krát za sebou nenašli včely premožiteľa.
Ivan Toney prekonáva rekord Championship v počte vsietených gólov v jednej sezóne - 31
Ešte päť víťazných duelov a Brentford by prepisoval klubové historické štatistiky (26 zápasov bez prehry od februára do októbra 1999). Čerešničkou na torte bol aj historicky prvý postup do semifinále Ligového pohára.
Pozornosť tiež pútala rekordná sezóna útočníka Ivana Toneyho. Dvadsaťpäťročný útočník pricestoval do západného Londýna ako náhradník za Ollieho Watkinsa - po jeho prestupe do Aston Villy za 28 miliónov libier - a prekonal všetky očakávania.
V poslednom kole základnej časti strelil svoj 31. ligový gól v sezóne a týmto pokoril rekord Glenna Murrayho (30 presných zásahov) zo sezóny 2012/13.
Po skončení série bez prehry počas februára sa do formy dostal Watford pod vedením Xisca Munoza. Vytlačil Brentford z druhej priečky znamenajúcej priamy postup vyššie a včely sa do top dvojky už nevrátili.
To klubu napokon vynieslo desiatu účasť v baráži a ich semifinálovým súperom bol nepríjemný Bournemouth. V prvom zápase gól Arnauta Danjumu znamenal, že čerešničky si do odvety viezli tesný náskok, ale napínavý duel v západnom Londýne o päť dní neskôr poslal včely do barážového finále.
A tak sa vrátili do Wembley, aby sa pokúsili odohnať svojich démonov. A tentoraz boli úspešní vďaka gólom Toneyho a Marcondesa v prvej polovici stretnutia.
Je to už 74 rokov, čo Brentford patril medzi elitné kluby v krajine. Odvtedy však medzi nimi chýbal. To sa však čoskoro zmení, pretože dlhé čakanie je konečne na konci.